KEĎ BEZĎÁCI POSIELAJÚ DO BOJA

Som v práci a počujem, ako nejaký Turek nahlas telefonuje, až sa to ozýva do brány a do chodby. Do toho zrazu počuť nadávky, že je kokot, nech vypadne zo Slovenska a nech ide späť na Ukrajinu, bojovať. Vyjdem von a vidím starého ožrana, ako sa motá s igelitkou po chodníku do brány a kričí na celú ulicu. Hnusný, špinavý, smradľavý bezdomovec. Zaujímalo by ma, čo on robí pre spoločnosť. Čo robí pre mesto, čo robí pre Slovensko. A ako už musí byť prechlastaný, keď už ani nerozozná jazyky.

Takže dámy a páni, tie individuá, ktoré sa váľajú po lavičkách, smrkajú tam, štia a serú v parku, sú vlastne vážené osobnosti, ktorým vadí, že tu sú cudzinci 😃 No sami urobili pre spoločnosť hovno. Ak tu ovšem nie je niekto, koho vzrušuje ich smrad, špina, krik a nadávky.

Skončiť na ulici nie je povolenie na drzosť ani na bezohľadnosť. Ani na obťažovanie ostatných ľudí. A to majú k dispozícii mestské WC a sprchy. Okrem iného.

Jedna vec je sa na ulicu dostať, druhá vec je na nej zotrvať roky, nezabojovať za svoj život, no nadávať niekomu inému a posielať ho bojovať.

Pin It on Pinterest

Share This