Čím viac sa blížia voľby, tým viac si uvedomujem, že ešte neviem koho budem voliť. A nepomáha tomu ani to, že máme dva volebné obvody – sever a juh. Podľa toho, ako cez mesto tečie Hornád.
Nebudem nikomu konkrétne hovoriť, koho by mal voliť. Môžem mať iba svoj názor a pohľad na kandidátov, na ich pôsobenie, na ich kampaň, zásluhy, komunikáciu.
Všímam si, koľkí majú dlhodobé aktivity a ktorí hovno. Ktorí začali iba teraz, iba teraz si zakladajú fb stránky, iba teraz zrazu robia marketing. Alebo teraz opäť po necelých štyroch rokoch oprášili svoje profily a dávajú vyhlásenia a statusy na všetko možné. Teraz sa chcú ozývať, teraz zrazu majú názor, teraz ich zaujímajú nejaké aktivity a procesy. No poniektorí noví kandidáti ani nevedia, koľko poslancov má SNV, ani to že poslanci hlasujú, nie primátor. Nevedia, ako funguje samospráva, no chcú byť jej súčasťou. Zaujímavé.
Ak si všímate tie ich statusy, tak možno vám došlo, koľko z toho je u poniektorých skopírovaného, obkukaného, cudzieho. Nápady alebo dokonca celé vety skopírované od iných ľudí. Našiel som si aj svoje nápady a svoje odseky. Ale nemienim sa naťahovať. Snáď to takýmto ľuďom občania spočítajú vo voľbách. Že nenaletia ľuďom, ktorí chcú zrazu bojovať za záujmy SNV, no žijú na druhom konci Slovenska a tu sa prídu iba ožrať a zhúliť. Že nenaletia kandidátom s pekným a drahým marketingom. Kandidátom, ktorí sa vraj dlhoročne a aktívne zaujímajú o mestskú politiku a o procesy v meste, no nie je za nimi nič. Ani jeden nápad, ani jedna spolupráca, ani jedna aktivita, ani jedna dobrovoľnícka činnosť. NIČ. Iba kecy. Smiešne mi je napríklad aj to, keď niekto v diskusiách prehlási, že kandiduje, no má tú drzosť nedať si tam ani svoje foto. Ako potom my ako voliči máme vedieť o koho ide? Alebo keď niekto kandidátov sprdne za to, že majú vyretušované fotky no akosi sa ani on nepodobá na svojich fotkách so skutočným stavom. Alebo keď sa niekto hanbí za svoje meno a za svoj ksicht a múti vodu cez kadejaké fejkové profiy, pretože je to zbabelec. Zvláštnu kategóriu tvoria kandidáti, ktorí nedokážu vyprodukovať žiadny obsah a iba zdieľajú cudzie články a výroky. A čo je absurdné? Že kandidovať idú stále tí starí harcovníci, kadejakí špekulanti, podnikatelia a ľudia, ktorí majú toho za ušami až až. Načo sa napríklad za poslanca stále pchá niekto, kto bol niekoľko volebných období primátorom? Alebo ľudia, ktorí už boli vo vedení mestskej polície, úradu práce či MKC? A nepočujete na nich dobrého slova.
Každý si predstavujeme model ideálneho poslanca či primátora ináč. Mal by to byť niekto starý? Alebo mladý? Ten, kto už má nahrabané, alebo niekto kto si ešte len ide nahrabať? Pretože NIKTO nejde do politiky kvôli tomu, že chce pomáhať ľuďom. Každý hlavne sebe. A protežovať svoje záujmy, aktivity a kontakty.
A čo billboardy? Je to ukážka toho, že voľby vyhrávajú peniaze. Zaujímalo by ma, koľkonásobne prevyšuje hodnota kampaní ich príjem. Odkiaľ sa berú peniaze a kto má čo sľúbené za finančnú podporu. V iných krajinách sa bojuje proti reklamnému smogu, tu máme kopu billboardov. Nie pre chodcov. Pútajú pozornosť z diaľky, no ľudí za volantom. Aby si mohli po ceste alebo na križovatke obzrieť tváre kandidátov, ich mená, slogany a číslo. Zaujímavé. Že toto vôbec pamiatkari dovolia napríklad v centre mesta. Ale OK. Treba nejak ukázať silu a peniaze.
Pozrime sa na to ale z iného pohľadu. Čo by malo vyhrať voľby? Politická rozvaha a skúsenosť? Alebo niekto nový, kto tomu absolútne nerozumie? Má vyhrať čistý štít? Alebo rôzne kauzy, prešľapy, rodinkárstvo, konflikty záujmov? Máme chcieť niekoho nového, alebo odpustiť tým, ktorí narobili veľa dobrého, ale aj chyby a prešľapy? A je toto vôbec doba vhodná na zmeny? Alebo treba dať možnosť starým kandidátom pokračovať v tom čo začali? Tým, ktorí už majú skúsenosti vo funkciách, alebo tým, o ktorých ani nevieme, že tu žijú? Uvidíme, čo si zvolia ľudia.
Zároveň si pri zvažovaní kandidátov uvedomujem, že jednotlivec nemôže za kauzy strany, ktorej je členom. To, že nenávidíte už iba z princípu nejakú stranu neznamená, že tam sú automaticky všetci ľudia zlí. Že tam nikto nemá pravdu. Treba si uvedomiť, že nevolíme stranu, ale konkrétneho človeka. A v každej strane sú ľudia takí aj onakí. Alebo je tu snáď niekto, kto pozná komplet všetkých členov všetkých politických strán? A viete, predstavte si, že s veľkými ideálmi a predstavami vstúpite do nejakej strany, obliekate si ich tričko, spoznáte množstvo ľudí, rozbehnete nejaké aktivity a projekty, máte svoje štruktúry a spolupráce a zrazu niekto z tej strany urobí prúser. Odídete a necháte všetko tak? Všetko rozbehnuté? Alebo si uvedomíte, že to nie vy ste vinní?
Potom si často všímam, že ľudia idú voliť niekoho iba preto že je to ich kamarát alebo rodina. Ale stačí to? Stavili by ste si napríklad na mňa, keby som šiel súťažiť v športovej gymnastike? Keď viete že na to nemám? To, že s niekým dobre vychádzate neznamená, že mu musíte pritakávať a vo všetkom ho podporovať. Pretože mu tým môžete ublížiť. Tak, ako keď kamaráti vyhecujú niekoho, aby šiel na casting na Superstar, aj keď vedia že spievať nevie.
Potom tu máme prezliekačov kabátov, ktorí postriedali množstvo strán, alebo kandidátov, ktorí sa snažia zbierať sympatie skrz ukazovanie sa so svojou rodinou. Alebo takých, ktorí sa ešte nikam nedostali a iba kvôli tomu, že ich niekto z vypočítavosti vzal k sebe do partie, do koalície, tak sa menia na arogantných a príliš sebaistých. Ale už sme aj v našom meste videli, ako môže dopadnúť arogancia a prílišná sebaistota. Ako dokáže vysoké ego voľby prehrať a človeka zahrabať niekam preč, kým si vylíže všetky rany.