A samozrejme veľké ďakujem patrí obyvateľom sídliska Západ, na ktorom bývam. Všetkým vám, ktorí v sebe máte pochopenie, ohľaduplnosť a záujem o sídlisko. Všetkým vám, pre ktorých nie je domov iba byt, ale aj spoločné priestory, chodník, trávnik, ulica. Ďakujem, že upracete po psovi, že nehádžete špaky z okien, že neparkujete ako hovädá a že nenadávate deťom, keď sa vonku hrajú, šantia, smejú a kričia. Ďakujem všetkým vám, ktorí namiesto sťažovania sa prídete na komunitné aktivity, zabavíte sa, porozprávate aj so mnou aj so susedmi a vždy niečo prinesiete – či už kúpenú alebo napečenú maškrtu. Ďakujem, že spolu môžeme budovať nejaké susedské vzťahy a život aj na sídlisku. Ďakujem, že mi tu prešlo pár projektov a že ich využívate, či už volejbalové ihrisko, náučná enviro tabuľa, chodník k detskému ihrisku. Ďakujem, že neničíte lavičky či sieťku a oplotenie volejbalového ihriska, pri ktorého vybavovaní a rekonštrukcii som skoro zrušil nervy. Ale oplatilo sa.
Ďakujem všetkým obyvateľom sídliska, za to akí ste. Tí usmiati, priateľskí, ochotní. Nie tí hundroši, ktorí sa stále sťažujú, aj keď si myslím, že by im to srdce zmäklo, keby prišli občas medzi nás. Namiesto posielania policajtov. Ďakujem za spomienky, detstvo, školské časy a za všetky tie sídliskové príbehy a legendy sídliskových osobností.
Ďakujem všetkým, s ktorými sa tu môžem porozprávať, zasmiať sa, rozobrať rôzne veci. S ktorými si môžem pripiť a ku ktorým si môžem prisadnúť. Ďakujem, že prídete aj s deťmi, keď niečo organizujem, aj keď nemenovaná pani z komisie kultúry sa vyjadrila, že by nikdy dieťa nepustila do mojej blízkosti. Lebo som zlý a vulgárny človek, ktorý sa zastáva svojej roboty a dovolil som si zastať sa knižného zborníka, ktorý sme spoločne s deťmi a šikovnými ľuďmi pripravili a vyrobili. Ale kto vie, možno som zrúda, od ktorej treba bočiť. Každopádne, rád by som priniesol ešte ďalších pár aktivít na naše sídlisko a stretával sa s vami viac. Pretože som vám vďačný za to, že sídlisko neumiera. Že tu behajú deti, že tu počuť krik, smiech, hry. Že máte k deťom a ich výchove správny prístup, venujete sa im a porozprávate im aj o svojom detstve. Aby mali správne hodnoty a vážili si svet okolo seba.
Ale áno, k sídlisku patrili, patria a asi aj budú patriť aj rôzne živly a partie, ktoré sa idú niekam zašiť, aby tam mali svoj pokoj a vypili si, zafajčili, zahúlili. Aj pár opilcov, ktorí stoja pri potravinách a či je leto alebo treskúca zima, chlípu už skoro ráno pivo alebo „jogurtíky“, Patrí tu aj krik, keď sa niekto podgurážený vracia domov a musí o sebe dať vedieť aj tým, ktorí už zaspávajú
Zároveň sa teším na moju najobľúbenejšiu komunitnú akciu na sídlisku – na zdobenie vianočného stromčeka. Vybral som dátum 7. decembra. Verím že prinesieme dostatok ozdôb a dobrú náladu. (niektoré ozdoby ostali na stromčeku zabudnuté od minulého roka ) Bude aj niečo pod zub, aj alko a nealko punč. Aj spev. A keď bude dobrá účasť a ochota, môžeme spolu naspievať koledu Tichá noc. Nahráme to na video a bude z toho pekný vianočný videoklip. Ale to je zatiaľ len taká úvaha. Čo vy na to? Taktiež mám ešte v hlave predvianočné handmade trhy. Tak uvidím, ako to stihneme.