Pocta vám, dámam. Za všetko to, čo prezentujete a čo na vás obdivujeme. Aj slnko, aj búrku, aj dážď, ktorý občas príde a ktorý v nás dokážete vyvolať, pretože láska existuje. Aj v živote, aj vo filmoch, aj v knihách a veršoch piesní, ste tie krajšie. Pretože krása je neha, jemnosť a úsmev, ako ten najkrajší šperk, ktorý nestojí nič, alebo stojí všetko. Viete nás ním držať v zajatí a nie vždy si to uvedomujete. A práve my vám ho dokážeme zotrieť z tváre, pretože sme tiež iba ľudia a robíme chyby. Aj keď nie vždy neúmyselné. A občas si naozaj zaslúžime nakopať.
Ste tie elegantnejšie, vznešenejšie a ľahšie sa vám odpúšťa. Ste majestátna labuť, neskrotná rieka, pokojný les. Mnohokrát ani nemusíte rozprávať a svojim zjavom prehlušíte celý priestor. V tom spočíva definícia krásy. Nemusieť sa o ňu snažiť, pretože každá z vás bola, je, alebo sa stane pre niekoho tou najkrajšou a najlepšou na svete. Prirodzene, ako tanečné pohyby, keď zaznie obľúbená melódia. A mrzia ma všetky tie bolesti, ktoré vám vnášame do života práve my, chlapi.
Ste významné, pretože za každým úspešným mužom stojí niektorá z vás a viaže mu kravatu a sebavedomie. Ste sila, povzbudenie, odpustenie a uistenie v bezpečí objatia, že všetko bude dobré. Že všetko prehrmí.
Ste významné, pretože za každým úspešným mužom stojí matka, ktorá mu dovolila meno a dýchať pre budúcnosť.
Ste významné múzy, vplyvy, motivácie, aj naše slabosti, neresti, slzy, sklamania. Naše straty aj nálezy. Nálezy aj straty.
Ste naše matky, naše sestry, naše babky, naše dcéry. Predavačky, študentky, učiteľky, vedkyne, upratovačky, pokladníčky, sprievodkyne, susedy, kolegyne, spolužiačky … . Za každou z vás sa niekto otočí a zahorí túžbou spoznať vás. Váš hlas, váš smiech, váš názor. A vidieť vás v šatách aj nahé, veselé aj vážne, večer aj ráno. Počuť vás povedať „áno“ a vedieť, že o deväť mesiacov prinesiete na svet ďalšiu budúcnosť. Obdivovať vás, koľko toho zvládate – častokrát viacero zamestnaní, viacero záľub, viacero aktivít. Koľko problémov dokážete vyriešiť pre seba aj pre iných. Koľkokrát sa dokážete postaviť, alebo postaviť na nohy nás, a to nielen pri kašlíkoch a soplíkoch. Cítiť vo vás vôňu domova, vypratej bielizne, Vianoc, teplej náruče, spoločného stola.
Ste pokladnice, ukrývajúce naše slabosti, tajomstvá, pády a slzy, pretože aj chlapi plačú.
Ste ďakujem.