Zaujímavé, koľko hyen z kadejakých spravodajských aj nespravodajských webov musí na svojich stránkach zdieľať rovnakú tragédiu, o ktorej už napísali desiatky iných, len aby si zvýšili sledovanosť, aby niekto otváral ich linky a klikal na ich stránky a reklamy. Načo rozduchávať ďalšiu bolesť a priživovať sa na nešťastí niekoho iného?
Niečo iné je samozrejme zdieľať nezvestné osoby, nejakú pomoc, podujatie, dôležitú informáciu či varovanie. Druhá vec je zdieľať každé jedno nešťastie. Nestačí, aby o nejakom nešťastí bola správa v TV Novinách, alebo spravodajských portáloch, musia o tom písať kadejakí blogeri a aj weby, ktoré majú úplne iný koncept. A prečo to robia? Nahnať si na nešťastiach sledovanosť. A potom sa tie nešťastia a správy o nich valia z každej strany. Akoby ľudia túžili fakt iba po tom, a tie pekné, inšpiratívne príbehy sú akosi rýchlo zabudnuteľné, alebo prehliadané. Brané ako samozrejmosť. Tak ako pozitívne správy a inšpiratívne príbehy zaujímavých ľudí.
A keď už tak veľmi milujete správy o nešťastiach iných ľudí, tak sa aspoň poučte. A nie tie bezhlavé jazdy, rezanie zákrut, jazda v protismere, riskantné obiehanie, hazardovanie so životom svojim, so životmi spolujazdcov a so životmi ostatných účastníkov cestnej premávky. A mnohé nešťastia a nehody sa stávajú na rovnakých úsekoch. To fakt si poniektorí myslia, že sú nesmrteľní a ich sa to netýka? Všetky tie varovania, predpisy, dopravné značky…. .
____________
Ľudia, pozor na ľad. Topí sa. Aj na potokoch, aj na jazerách. Neriskujte. Aj dnes som videl, ako sa poniektorí ľudia nevedia poučiť z nešťastí, alebo si myslia, že im sa nič nemôže stať. Zasvieti slnko, otepľuje sa, ľad sa topí, aj jeho hrúbka na vodných plochách sa stenšuje, no aj tak sa nájde pár blbcov, ktorí kvôli fotke postavia svoje decko na ľad. A pod ním je hĺbka jak hovado. Alebo nechajú tie deti postaviť sa na ten tenký ľad pri brehu a rozbíjať ľad palicou. Nepoviem, keby to bol breh s postupným znižovaním sa. Ale nie tam, kde je hneď od brehu hĺbka. A garantujem vám, že nestihnete zareagovať, keď ten ľad povolí.
_________
Tú ľudskú zlobu a zbytočné rozdeľovanie sa na dva tábory vidieť aj na takej banalite, ako je uzáver na plastovej fľaši od Coca Cola. Lebo niektorým vadí to pevné prichytenie, niektorí to vítajú. A ešte aj na tom sú schopní sa hádať a nadávať si. Mne osobne to vyhovuje, pretože ten vrchnák nestratím, ani mi nikde nespadne. Som preto horší človek, než tí, ktorým takto riešený uzáver na fľaši vadí? Zaujímavé, ako málo stačí na to, aby človek rozdelil svet na seba a tých ostatných. Alebo na dve skupiny podľa toho, čo sa komu páči alebo nepáči. Asi by chceli, aby pre každého človeka bola navrhnutá fľaša zvlášť. Pre každého človeka originálne logo, etiketa, tvar fľaše, uzáver. Ale takto si poniektorí predstavujú aj iné veci – hodinu nakupujú v obchode, promenádujú sa sem a tam a potom chcú byť rýchle odbavení na pokladni. Ideálne, aby mal každý zákazník svojho vlastného pokladníka, vlastnú predavačku a vlastnú pokladňu. A keď prídu nejaké nové návrhy zákonov, novely zákona, či nejaké predpisy a nariadenia, tak aby sa každého osobitne prišli opýtať, či súhlasí alebo nie. A aby na každého človeka boli vymyslené nejaké zvláštne originálne zákony a predpisy. Takto si poniektorí predstavujú demokraciu. Nie vôľu väčšiny, ale aby bolo každému jednotlivcovi vyhovené zvlášť.
___________
Keď už niekto nevie, čo proti vám vytiahnuť, tak častokrát použije to, čo ste kedy povedali zo srandy, alebo v stave opilosti, alebo v hneve, alebo v nejakom afekte. Alebo vytiahne súkromné veci, vzťahové veci, rodinné veci, zdravotné veci. Alebo povyberá pár slovíčok z celej vety, ako hrozienka z koláča, a poskladá si ich podľa toho, ako mu pasuje. Alebo dokonca aj z vety „Zlom väz“ urobí vyhrážku. Alebo dokonca ťaží z toho, že mu budú ľudia veriť klamstvo o vás, lebo ste kedysi boli kamaráti, kolegovia, partneri, susedia… . Tak vás predsa musí dokonale poznať.
__________
Zaujímavé, koľkí ľudia nevedia, čo sa im deje vo vlastnom vzťahu, rodine, domácnosti, na ulici, na sídlisku či v meste, v ktorom bývajú. No na základe pocitov a dojmov, alebo čo kto povie v krčme, najlepšie vedia, čo sa deje v cudzej zemi, kde nikdy neboli, nikoho tam nemajú, nevedia aké tam sú pomery. A majú pocit, že sa môžu hádať a nadávať iným. A priať niekomu smrť, vyvraždenie, genocidu. Ale ako môžeme od poniektorých ľudí chcieť solidaritu so susednou krajinou, keď tu ani sused susedovi v bytovke nepomôže, ani sa nepozdraví, ani dvere nepodrží. Keď tu mnohí iba čumia na nešťastie niekoho iného, keď tu mnohí nevedia nikomu pomôcť, ani sa zúčastniť nejakej pomoci pre ich suseda či občana z rovnakej ulice, sídliska, mesta. Ale pre seba chcú pochopenie, rešpekt, úctu a slušné jednanie.