Je vrcholne odporné, keď niekto zo seba chce robiť spravodajcu, no jediné čo dokáže, je kradnúť cudzie reportáže, články, vyjadrenia a maximálne ich tak preštylizovať cez AI. To máte ale tak, niekto si dá námahu niečo zisťovať o konkrétnom prípade, robiť na tom, a niekto to len skopíruje a očakáva čítanosť. Už len čakám, kedy poniektorí naši „spravodajcovia“ začnú na svojich stránkach rozoberať aj kauzu Puff Daddy, len aby im stúpla čítanosť a sledovanosť. Všade sa prikmotriť, odpozerať, preberať, no nevymyslieť nič. Prilepiť sa tam, kde je to výhodné, vyberať si ťuťuli-muťuli témy, liezť vyvoleným do riti. Žobrať o sledovanosť, ideálne aby ste klikali aj na reklamy. Aby tiekli nejaké peniaze. Čo na tom, že netvorím vlastný obsah, iba vykrádam niekoho iného. Prácu niekoho iného, témy niekoho iného, snahu niekoho iného, aktivity a nápady niekoho iného. Napokon, vždy im to niekto zožerie a uverí.
Je v skutku odporné, niesť sa na nejakej vlne tragédie alebo nejakej nepeknej udalosti, lebo ľudia to chcú čítať. A z jednej tragédie robiť dva.. tri… štyri príspevky na svoju stránku. Vyžmýkať z toho, čo to ide. Ako som spomínal, už len čakám, kedy tí novoveskí spravodajcovia, ktorí kvôli sledovanosti lovia iba chrumkavé témy, začnú rozoberať kauzu Puff Daddy. Kvôli čítanosti a sledovanosti. Nie kvôli úprimnosti a hľadaní pravdy. Len sa nezašpiniť a neprísť do konfliktu. Maximálne tak online. Klásť len príjemné otázky a pchať sa ľudom do riti.
Taktiež… zaujímavé, že až keď sa stane niečo zásadné v politike alebo spoločnosti, tak zrazu vylezú a pribudnú kadejakí spravodajcovia, blogeri, podcasteri, buriči, odborníci…. . Aby sa zviezli na tej vlne chrumkavých správ a situácií. No čo témy, ktoré nie sú príjemné a IN? Lenže mnohým ide iba o obľúbenosť, kamarátstvo s každým, návštevnosť, čítanosť, sledovanosť a byť silou mocou nekonfliktný, milý a spolupracovať. A byť kritický iba tam, kde je to výhodné.
Nehovorím, že mám tie najlepšie témy a najlepší obsah, ale mnohému sa venujem dlhodobo, aj keď na to ľudia zabúdajú. A ešte sa mi to nechce vzdať, na úkor nejakých aktuálnych senzácií.
Ono si to tak pamätám aj z minulosti. Niečo začnete robiť, časom sa k vám niekto prikmotrí, s falošnou ochotou. No príde iba kradnúť vaše nápady, obkukať čo ako robíte, aby to mohol začať robiť aj on. No potom sa vám už neozve. Alebo sa niekto prikmotrí k vaším aktivitám, snahe, nápadom…., no opäť iba kradnúť a zisťovať čo a ako. A potom si ešte dovoliť kecať, že tu boli pred vami 
Sranda, ako majú poniektorí krátku pamäť. Ja si totiž veľmi dobre pamätám na to, kto stál za akými akciami v minulosti a kto nie. Kto iba niekam priliezol. Alebo nepomôcť, iba sa snažiť niečo obkukať.
To ale vidíte ľahko. Komu nejde o pravdu, ale iba o čítanosť a vyberanie tém, ktoré šokujú – krimi prípady, nehody, aktuálne správy zo sveta, ktoré rozdeľujú spoločnosť a pridať sa k väčšine – opäť len kvôli lajkom a sledovanosti. Vyberať si iba chutnučké sledované témy. Ale čo témy, kde sa treba aj trocha zašpiniť? Alebo len prezdieľavať cudzí obsah, chodiť na cudzie akcie a reálne robiť kokot. A navzájom si liezť do riti s politikmi, úradníkmi atď… . Kradnúť nápady a potom si zakladať na tom vlastné firmy, združenia alebo stránky. Prizerať sa, ako si niekto počína a potom sa ho snažiť napodobniť.