Je fajn, že aj v malom meste sa dá nájsť priateľstvo, láska, spriaznená duša. Že aj tu sa dá založiť rodina. Že aj tu sa nájde niekto, kto je rovnaký blázon ako vy. Niekto, kto sa venuje tomu čo vy, niekto kto vám verí a podporuje vás. Niekto, kto sa vás zastane, aj keby mal sám skončiť s rozbitou hubou na zemi vedľa vás. Niekto, kto udrží tajomstvo, nezradí a bude po vašom boku, aj keby sa proti vám postavil celý svet.
Je fajn, že aj malé mesto dokáže príjemne prekvapiť a zapísať sa vo vás spomienkami na celý život. Že v ňom môžete spoznať šikovných ľudí, remeselníkov, podnikateľov. Že tu nevymrela úprimnosť a poctivosť. Že aj v malom meste stretnete ľudí ochotných, ohľaduplných, obozretných, nesebeckých. Ženy, ktoré sa nerozdávajú a chlapov, ktorí vedia čo je to dodržať slovo. Ľudí, ktorí vedia vrátiť požičané. Ľudí, ktorí sa napriek temnej minulosti dokázali napraviť a tvoria hodnoty či už v rodine, priateľstve, vzťahu, práci. Ľudí, ktorí sa dokážu ospravedlniť, aj ospravedlnenie prijať. Ľudí, ktorí mesto držia nad vodou a vďaka ktorým tu máme obchody, služby, umenie, literatúru, šikovné deti. Ľudí, ktorých zaujímajú veci verejné a nenechajú si skákať po hlave. Ľudí, ktorí sa neboja mať vlastný názor a nahlas ho povedať.
Som rád, že tu žijú ľudia, ktorí sa neboja postaviť za dobrú vec, dokážu niečo vymyslieť a urobiť pre iných. A vďaka patrí všetkým dobrovoľníkom, ktorí sa venujú kultúre, deťom, mládeži, vzdelávaniu, osvete. Všetkým ľuďom, ktorí na toto mesto nenadávajú iba z princípu, pretože mesto nie je iba o politike a úradoch. Mesto je ako človek. Má svoje dobré aj zlé vlastnosti. Svoje prednosti aj zlozvyky. Svoju svetlú aj temnú stránku. Svoje osobnosti aj svojich démonov.
Som rád, že môžem mať rád toto mesto. Aj keď dokáže raniť, sklamať, hádzať polená pod nohy, vložiť do človeka pochybnosť, smútok, zlosť a zlomiť mu srdce. Nie však budovy, príroda, parky, ulice a sídliská. To ľudia. My všetci.