Teraz je v móde zameriavať sa na Ukrajincov. Na to aké majú autá, čo robia, ako sa správajú. A hlavne vyzdvihnúť tých pár darebákov, ktorí vystrájajú a páchajú zlé skutky. Lebo veď… všetci Slováci sú v zahraničí vzorní, slušní, bezúhonní. Ani jeden Slovák sa v zahraničí nedopustil protiprávneho konania, nikdy nič neukradol, neprekročil rýchlosť, nikoho nezbil. Ani jeden Slovák nikdy nevraždil, neznásilňoval, nedíloval, nesedel v base v zahraničí, neožral sa na nejakom turnuse s kamarátmi a nerozbil ubytovňu. Ani jedna Slovenka v zahraničí nerobí kurvu.
Ale pravda je iná.
A teraz si predstav, že by ťa ako človeka ostatní ľudia súdili podľa slovenských vrahov, sériových vrahov, lupičov, mafiánov, zlodejov, násilníkov, podvodníkov, lebo si tiež Slovák a pracuješ v zahraničí, si tam na výlete, na turnuse atď… .
Aké ľahké je skĺznuť k zlobe na internete. K verejnému lynču. K nadávkam, škatuľkovaniu, odsúdeniu niekoho na základe pocitu, k prianiu zlých vecí niekomu. K posielaniu niekoho späť do svojej zeme. Hlavne, že sú to častokrát tí, ktorí chodia na zahraničné výlety, pracujú tam, majú tam rodiny alebo tam žijú či podnikajú. Lenže ľahšie sa pozerá na iných, ako na seba. Od seba začne len málokto. Svoje omyly, prešľapy, zlé vlastnosti, rozhodnutia a skutky by chcel každý, aby mu boli odpustené. No keď ide o niekoho iného? To už je iný meter.
A najväčší masaker je, keď sú to tí hrdí vlastenci a uvedomelí Slováci, so slovenskými vlajkami, zástavami, plnou hubou národného cítenia, no nevedia spisovne napísať ani jednu vetu. Takí sú to hrdí Slováci a národovci, že neovládajú ani svoj rodný jazyk, ktorý je jedným z pilierov národa.
Aj takto vyzerá pokrytectvo.