Za mnohé si človek môže a za mnohé nie. Nemôže za to, kde sa narodí, do akého obdobia, akej krajiny, v akom tele, s akými predpokladmi a talentmi, s akými telesnými vadami, do akého režimu či do akej rodiny. Môže ale za to, aké rozhodnutia bude robiť, akým smerom sa uberie, aké vlastnosti bude rozvíjať, ako sa bude chovať k sebe samému, k rodine, iným ľuďom, životnému prostrediu, prírode… . A od toho závisí aj duševné rozpoloženie a nálada. A dosť ľudí ovplyvňuje keď sú chamtiví, závistliví, žiarliví … .
Mnohí ľudia si všímajú iba to zlé v živote a okolo seba. A nepripustia si nič pekné, nič nepochvália, nič nepodporia. A dokonca si v tej svojej jedovatosti myslia, že automaticky ich hundranie a sťažovanie sa na život podporia aj ostatní ľudia. Myslia si, že všetci ľudia sa tu majú zle. Že sa v dnešnej dobe človek automaticky musí mať zle. Len si to všimnite, keď si dovolíte napísať nejakú dobrú skúsenosť, niekoho vyzdvihnúť alebo pochváliť. Zvozia vám aj to. Lebo oni majú iba zlé skúsenosti, no ani trocha sa vo svojom živote nesnažia o nejaké dobro. A tak chodia svetom zdutí a nasratí na celý svet. Na systém, na politiku, na iných ľudí, na prácu, na školu… . Nie sú vďační ani za to čo majú, no chceli by mať viac.
Takže keď budú títo ľudia na niečo pičovať, tak automaticky čakajú, že sa k ním pridajú aj ostatní. Lenže nie každý človek je paranoidný, že všade vidí zlú politiku, zlých policajtov, zlých úradníkov, zlých ľudí, zlý systém, zlý štát, zlé vedenie mesta, zlé rozhodutia… .
Dnes som si chcel trocha v kľude posedieť v kaviarni. No objavili sa tam nejaké ženské, ktoré mali pocit, že sú v podniku samé a na celú miestnosť začali rozoberať čo je ako zlé. Nič pozitívne ste nepočuli. Keby to aspoň malo hlavu a pätu, a nie bludy. Normálne som mal pocit, že som v nejakej krčme, v ktorej sa stretávajú starí chlapi, aby si pohundrali na všetko možné a rozobrali všetky krivdy sveta. Aj keď sa ich nedotýkajú.
Ale o inom chcem.
Dnes sú ľudia tak zdutí z vlastných životov, že nerozumejú ani vtipu. Závidia, keď má niekto dobrú náladu, keď sa usmieva, keď má chuť do života, keď niečo tvorí, keď sa niečomu venuje v práci nad rámec toho, čo musí. A prekvapuje ich, keď im niekto na otázku ako sa má, povie že sa má perfektne. To im hneď padne sánka a začnú rozmýšľať, že ako je možné, že sa niekto má dobre. Pretože títo ľudia vám vždy automaticky povedia, že sa majú zle. No keď sa ich opýtate prečo, tak sú to samé bludy a výhovorky. Pritom mnohokrát stačí nebyť lenivý a nenastavovať ruky, ale o niečo sa aj pričiniť. A každý deň urobiť niečo, aby bol ten deň krajší. Byť vďační za zdravie, za život, za svoje zmysly, za ruky, za nohy či za prácu, nech je akákoľvek. Za strechu nad hlavou, za priateľov, za prírodu, za mier.
Lenže s nimi nemôžete povtipkovať, pretože oni tak strašne trpia v živote. Tak strašne sa majú zle, že nikto sa nemá horšie. Zle im chcú ľudia okolo, zle im chce zamestnávateľ, zle im chce systém, zle im chce vláda, zle im chce mesto, zle im chcú úradníci, policajti, doktori … . Koľko toho dobrého pre niekoho iného ale urobili oni??? Komu pomohli, koho vypočuli, koho podporili, koho sa snažili pochopiť? Koľko toho robia, aby sa mali v živote lepšie? Namiesto sťažovania sa a čakania na zázrak. A závidieť, že sa niekto usmieva alebo zavtipkuje. A na oplátku vás chcú uraziť či zhodiť.
A tu máte ukážku toho, ako sa ľudia dokážu sťažovať na to, že v centre mesta je hluk. Že sa v centre mesta ľudia bavia. A iste, patrí k tomu aj ten hluk. Tak ako v každom centre mesta kde sú večerné a nočné podniky. Ale takto to zveličiť? A keď jej to s humorom odkomentujete? Tak sa jej to dotkne. A potom vám ani nedá šancu diskutovať ďalej, ale rovno zablokuje. Pretože poniektorí ľudia si myslia, že oni môžu papule otvárať, no nikto im to nemôže vrátiť. A tak zablokujú.
