Pekne dnes bolo. Tak som po práci šiel ešte na chvíľu do prírody, aj keď len na Ihlu. Mám to tam odmala rád. A užívam si vidieť každého vtáčika, veveričku, jaštericu, slimáka, púčik, kvet, šišku, mach, pekný minerál. Aj hmyz, aj keď sa ho desím 
Nikdy sa toho nenasýtim, pretože toto sú zázraky prírody. Človek nedokázal vytvoriť ani jedno steblo trávy, všetko robí príroda a my sme v nej iba nováčikovia, ktorí si popritom dovoľujú najviac. Ale naozaj to stojí veľa? Trocha ohľaduplnosti, šetrnosti, rešpektu? Zároveň ma vždy príjemne zahreje pri srdci, keď vidím nejakú rodinu s deťmi a rodičia deťom ukazujú a vysvetľujú, ako to v tej prírode chodí. Ako sa v nej treba správať.
Ale aj o inom napíšem:
Chceme zmeny. Chceme krajšie životné prostredie. Chceme čistú prírodu, ochraňovať živočíšne a rastlinné druhy. A všetko to zlé zvaľujeme na systém a politiku. Čo tak ale začať od seba? Špaky, toaleťáky, vreckovky, sáčky, obaly, prechovky, fľaše…. . Keď ste to do lesa alebo na lúku privláčili, tak si to so sebou aj vezmite.
Je zaujímavé, že v dnešnej dobe sa toľkí považujú za chytrých, sčítaných, rozhľadených, no nevedia čítať značky, zákazy, upozornenia. To sú tí milovníci prírody, ktorí zaparkujú v národnom parku na tráve, jazdia na motorkách, štvorkolkách a tereňákoch v národnom parku po lúkach a lesoch a majú v piči, že sa príroda prebúdza, že sú tam poschovávané mláďatá, hniezda a podobne. O čom to je? Iba o ľuďoch, o ničom inom. Je nutné hrať sa na pretekára aj na Čingove a aj na parkovisku obiehať autá ako blázon, aj keď je tam znížená rýchlosť? Je nutné robiť v lese na chate diskotéku? Smutné je vidieť napríklad aj to, ako sú deti schopné vynadať rodičom v lese, že im vezmú tablet alebo mobil, aby sa aspoň trocha pozreli okolo seba. V zime som napríklad videl krásny výjav – rodičia s deckom idú po lúke a zrazu chlapec „jéééj, snehuliaaak“ A rozkopal ho Alebo MAGOR pustí veľkého psa na lúke pri chatách, kde je ihrisko a hrajú sa tam deti a rodičom tých detí povie, aby dávali pozor, lebo ten pes nemá veľmi rád deti. Za mňa je toto ukážkový hajzel. A všetci tí, ktorí pustíte psa na turistickom chodníku, na terase alebo v podniku a necháte ho skákať po ostatných ľuďoch? Uvedomte si, že nie je nikoho povinnosť, aby sa s vašim psom hral. A čo keď je to ešte k tomu alergik, alebo sa psov bojí? Minule som tak videl ako sa zo strachu rozplakalo malé dievčatko, lebo naňho na Rázcestí vrčal pes pri vedľajšom stole. A tá panička sa z toho ešte smiala. Je smutné kam až dospela tá posadnutosť psami. A kto nimi posadnutý nie je, tak hneď ho napádať alebo označiť za zlého človeka. Alebo posadnutosť politikou, Matovičom atď…, že keď sa stretne rodina v prírode, tak sa nevie o ničom inom rozprávať. Ani keď sú tam deti.
Včera som sa šiel prejsť po Čingove a ešte aj tam stretnete ľudí, ktorí len sa sťažovať, sťažovať, sťažovať a všetko je zle, zle, zle, zle, zle. No ono treba začať aj od seba. Nechtiac som si teda vypočul ich rozhovor, ako sa vraj nikto nestará o národný park atď… . a aké tu je všetko v našej krajine zle. Hlavná vec, že parkovali na tráve. V národnom parku. Čo by ale povedali, keby od niekoho, kto sa o prírodu stará, dostali pokutu? Potešili by sa, že sa niekto o to parkovanie stará? Alebo by sa vyhovárali, prehovárali a nadávali, že aká krivda sa im stala? Kurva, aj keby ste nemali kde zaparkovať, nemáte čo v národnom parku parkovať na lúke a v zákazoch.
Taktiež by ma zaujímalo, keď je tu všetko zle a ako by mnohí vedeli urobiť mnoho vecí inak a lepšie, či by vedeli vymenovať aspoň 10 vecí, ktoré už urobili pre to, aby sa mali lepšie. Alebo čo urobili pre iných. Len tak, nezištne, ako dobrý skutok. Ako spoluprácu. Ako pomoc. Čokoľvek…. .
Netvrdím, že ja som nejaký dokonalý, ale učím sa ohľaduplnosti, nesebeckosti a snažím sa pomáhať iným. A meniť veci okolo seba. Aspoň maličkosťami. A skúste sa zamyslieť – keby každý prispel maličkosťami, bolo by to tu horšie, alebo lepšie? Škaredšie, alebo krajšie?