SPOMIENKY NA BASEBALL MEDZI PANELÁKMI

Aj taký bol baseball medzi panelákmi. Nikto nepoznal presné pravidlá, no napriek tomu sme sa vyšalili aj s pálkou a tenisovou loptičkou. Najviac na trávniku buď za Kollárskou alebo Duklianskou ulicou. Na oboch miestach sú už parkoviská a ostali len spomienky na hry medzi bytovkami. Na kopanie či odbíjanie lopty, hokej, baseball.

Asi nikto nevedel ako sa to presne hrá, no vedeli sme, že treba utekať na méty. A tak po úspešnom odbití sme behali na vyznačené pozície. A keď niekto loptičku odbil priďaleko, alebo až do steny paneláku, tak to bol homerun. Nadhod musel byť samozrejme pomaly zdola, aby sme stihli do loptičky trafiť. Mali sme vystrúhané pálky rôznej veľkosti, občas sa mihla aj nejaká z obchodu. Otec mi ju vtedy odniekiaľ priniesol. A vraj sa naňho okoloidúci divne pozerali, keď šiel ako 130 kilový chlap po ulici s baseballovou pálkou. Druhú pálku som mal vystrúhanú z priečky z ribstola. Ale bola priťažká.

Tú kúpenú som vtedy na nejaký čas požičal Stanovi, pretože chodil strážiť zemiaky a potreboval niečo do ruky, keby bolo treba konať. A vrátil mi ju popraskanú, pokrstenú krvou, no nanovo nalakovanú.

Poniektorí nosili malé vyrezané pálky založení v bomberách. Tie však neboli určené na hru. Niekto nosil alebo nosí pálku v aute, aby bolo niečo po ruke. Lepšie než mačeta. Tá dáva menej nádeje na záchranu a väčšie zranenia. Priznám sa, že som kedysi kvôli práci, ktorú som robil mimo SNV, musel aj ja s takýmto drúkom v ruke vystúpiť z auta, pretože proti presile, ktorá na vás čaká, to má lepší efekt. Ak s tým viete narábať. A ak nie, tak sa môže stať aj toto:

Chlapci medzi sebou viedli sídliskové boje. Čakali schovaní v bytovke za stenou a počuli, ako niekto prichádza. A mysleli si, že je to ten, ktorého sledovali a čakali. A keď sa priblížil na dostrel, tak vzduchom zasvišťala pálka a pristála Danovi na ksichte. Rovno tam aj vypľul zuby. Zásah dobrý, akurát že do nesprávneho človeka. Dano bol totiž z ich partie a šiel im pomôcť.

Dano má už nové zuby a chlapčenské lotroviny ostali v minulosti. Založil si rodinu a žije si svoj život. Ako aj mnohí ďalší, ktorí pochopili, že to nie je správna cesta. Násilie a boje medzi bytovkami. Medzi sídliskami. Medzi susednými dedinami. Končí to vekom, povinnosťami, novým vzťahom, potomstvom, alebo v horšom prípade prúserom, vážnym úrazom, odsúdením.

Pin It on Pinterest

Share This