Nie som síce veriaci, ale vnímam atmosféru Adventu skrz správanie sa ľudí a výzdobu, rozprávky, staré filmy, detskú radosť, hravosť, naivitu a očakávanie. A som rád, že to ešte stále nie je iba o tlačeniciach pred regálmi so zľavami a o nadávkach vo frontách pri pokladniach. Atmosféra sa šíri priestorom aj kvôli mnohému inému. Asi najviac si to užívajú deti a tá ich radosť v očiach dokáže rozžiariť aj to najtemnejšie zákutie v srdci zatrpknutého človeka. Každé ráno sa tešia na ďalšiu čokoládku z adventného kalendára s vianočným motívom a tých 24 okienok so sladkou odmenou im pomáha vydržať tú nedočkavosť, kým neprídu Vianoce, aj keď si ešte predtým užijú mikulášsku nádielku. Každé z nich dúfa, že bolo celý rok dobré aspoň natoľko, aby sa mu do vyčistenej čižmičky ušla aspoň nejaká maškrta.
Ale je to aj o mnohom inom.
Veriaci sú pokornejší a uvedomelejší. Osamelí ľudia smutnejší, zamyslenejší, zúfalejší, ľútostivejší. Siroty plačú za láskou, rozmaznanci za vytúženou hračkou. Šéfovia ústretovejší, puberťáci ochotnejší, dobráci štedrejší, lakomci lakomší, žobráci naliehavejší. Nerváci sú pokojnejší, pažravci pažravejší, chudobní skromnejší, boháči ľahostajnejší a dlžníci stále nezdvíhajú telefóny. Alkoholici sú opuchnutejší, narkomani nervóznejší a tuláci si šetria dych, aby im zohrial roztrasené dlane. Čakárne a vlakové stanice si závidia preľudnenosť, koberčeky pred bytmi vlhkosť, autá špinavosť, kosti krehkosť. Mandarínky sú voňavejšie, domácnosti čistejšie, kuchyne teplejšie, ihličie je bližšie k ľudským obydliam, kým unavené nepopadá na zem, aby nasýtilo vysávačom bruchá. Dym je štipľavejší, chatrče horľavejšie, zlodeji aktívnejší, amatérski drevorubači s rozheganými vozíkmi pracovitejší. Koledníci si ukrývajú hlasivky, rodičia darčeky pred zvedavými deťmi, trhovníci uši. Obchodníci sa tešia, bohatnú, a nezamestnané trosky, ktoré už dávno prekročili hranicu chudoby, lovia v kontajneroch suchý chlieb, omrznuté ovocie, deravé svetre. Sebeckí politici zdobia svoje sídla miliónmi svetielok, no v duši im nesvieti ani jedno. Aktivisti robia zbierky, varia polievku, punč, rozdávajú kúsok svojho srdca, času, ochoty, no stále to nestačí. Tento systém si berie priveľa a dobrota nestačí iba v srdci a na dlani, ale je potrebná aj v myslení, skutkoch, odhodlaní a odvahe.
Advent je aj o svetielkach. O nádej na konci roka, že ten ďalší bude lepší. O teple v zimnom období. O radosti pre iných. O odpustení.
Na adventných vencoch sa zapaľujú sviečky, chorľavým sa zapaľujú hrdlá, pri voňavých stánkoch s vianočným punčom a vareným vínom ľuďom s kelímkami v rukách svietia medzi lesklými očami červené nosy. Ozýva sa smiech, rozhovory, nadávky pri páde na ľade. V obývačkách žiaria obrazovky a nadšené detské oči, keď vidia vianočnú rozprávku. Občas si aj rodičia zaspomínajú pri obľúbenom starom filme a snažia sa ukryť smútok, ktorý prinesú spomienky na tých, ktorí tu už nie sú.
Rodinní príslušníci a kamaráti prichádzajú z diaľok, aby strávili toto obdobie so svojimi blízkymi. Spolu sa opijú, obdarujú sa a opäť sa každý vráti na svoje miesto vo svete. Ale aj tá chvíľka spolu stojí za to. Aj dospelí zisťujú, že stále majú v sebe trochu tej detskej naivity a nie je to iba o viere, ale stále aj o hravosti, očakávaní, radosti, láske.
Prajem Vám všetkým veľa lásky a porozumenia. Spoločnosť blízkych ľudí. Aby ste cítili, že niekomu stojíte za veľa a že Váš názor, city a osobnosť má váhu a rešpekt. Prajem všetkým ľuďom schopnosť štedrosti, zamyslenia sa, vyčarovania dobrej nálady a úsmevu pre iných. Prajem zatrpknutým tvrdohlavcom, aby prijali pomoc, pozornosť, ospravedlnenie a aby to dokázali aj dať. Opusteným prajem, aby našli niekoho, s kým strávia toto obdobie v spokojnosti a radosti, ale taktiež aj mnohé ďalšie obdobia. Týždne, mesiace, roky v spoločnosti spriaznených duší. Pretože aj o tom to je. O spriaznenosti a zdieľaní.