Raz ráno, keď som šiel do práce, tak som na vlakovej stanici stretol známeho a zarozprávali sme sa. Opýtal som sa ho, kam ide tak skoro ráno a on mi pobavene povedal, že na grilovačku. Na grilovačku??? Nešlo mi do hlavy, že prečo ide na grilovačku skoro ráno a ešte k tomu v takomto chladnom počasí. Na to ale s úsmevom dodal, že ide na ožarovanie.
Poniektorí onkologickí pacienti to berú s nadhľadom a majú v sebe silu vysporiadať sa s tým pozitívnym myslením a vtipkovaním, no niektorí to vzdajú a celkom ich to ovládne, ako v tele, tak aj na duchu. Musí to byť strašné. Stačí, že počujeme slovo „rakovina“ a každého z toho zamrazí, pretože je nablízku. Skutočnosť, ktorá na nás číha a vyberá si ako keby náhodne, aby prekvapila aj ľudí, ktorí sa snažia žiť usporiadaným životom, no majú genetické predpoklady. Dôležitá je však prevencia a včasné vyšetrenia, pretože počet všetkých druhov rakoviny každým rokom stúpa a môže za to stále väčšie množstvo karcinogénov v našom okolí a nezdravý spôsob života.
Videl som, ako táto zákerná choroba položila aj tých najväčších frajerov, ktorí sa smiali smrti do tváre a najhoršie je, keď sa už človeku nedá pomôcť, pretože návštevu doktora odkladá s mávnutím ruky, že o nič vážne nejde. Že to prejde. Aj keď sa už objavujú príznaky, tak poniektorí sa hrajú na amatérskych doktorov a sami si určujú diagnózy, zrejme zo strachu, že by im doktor povedal niečo nepríjemné. Aj to je pochopiteľné. Človeku, ktorý na sebe začne pozorovať nejaké zmeny a ťažkosti, rozumie najlepšie on sám. Aj keď je zmätený a vyľakaný. V chorobe a jej diagnostikovaní je ale vždy najlepší lekár.
Žije sa ťažko. Na zdravie sa vo veľkej miere podpisujú nie len zlozvyky, neresti, prostredie, strava, ale aj stres. A práve ten stres sa snažíme odburávať neresťami a zlozvykmi, ktoré nám život uľahčujú a spríjemňujú. Alebo si nimi postupne kopeme hrob.
Máme strach o našich blízkych a zdieľame s nimi aj to dobré, aj to zlé. Tŕpneme, keď idú na vyšetrenie a dúfame, že je to len planý poplach, pretože skoro všetci vedia, alebo na vlastné oči videli, čo s človekom dokáže táto choroba urobiť. Postupne z neho vyžmýka nádej, úsmev, silu, hmotu a akoby sa postupne vankúše a periny zväčšovali, no to ten človek, ktorý v nich leží, sa scvrkáva. Pre blízkych je najhoršia tá bezmocnosť, že ho z tej priepasti nevytiahnu za ruku. Ostáva iba pomoc prítomnosťou, pozornosťou, oporou a povzbudením.
Videl som, ako sa ľudia z tejto choroby dostali, vyliečili sa a žijú ďalej. Poniektorí sa poučili, spomalili, dávajú si pozor a niektorí stále klopú na nebeskú bránu, aj keď z nich už boli len zoslabnuté telá v náručí milovanej osoby, aby nespadli na zem, ako handrová bábika.
A je smutné a trestuhodné, ako aj pri takejto veci dostáva priestor biznis a podvodníci a dávajú nádej chorým, výmenou za peniaze. Falošné výskumy, vynálezy, lieky a správy, že liek na rakovinu už dávno existuje, no tají sa, alebo si ho nezaslúžime. A na takom zúfalstve a naivite chorých, zarábajú kadejakí „vynálezcovia“ všeliekov a elixírov života.
Úplne najsmutnejšie a najstrašnejšie je vidieť, ako trpia deti, pretože rakovina nerobí ani majetkové, ani vekové rozdiely. A tak môže postihnúť aj tých, ktorí ešte ani nestihli poriadne ochutnať svet a život, a už sa musia zmierovať s jeho krutosťou a že možno jeho väčšinu už majú za sebou.
Nezamýšľam sa tu nad tým, ako odborník, pretože nim nie som, ale ako obyčajný človek. Snažím sa k tejto chorobe zaujať vlastný postoj, pretože už som videl, ako rakovina dokáže postupne zabíjať, no taktiež poznám ľudí, ktorým sa podarilo ujsť hrobárovi z lopaty a stále žijú. Viem, aké to je zaspávať pri niekom, koho táto choroba pomaly zožiera na tele aj na duchu a je mi zle, keď vidím, ako si tie zmachlené zdravé pipky nevážia svoje telo a musia mať umelé prsia, umelé zadky, umelé vlasy, umelé nechty, umelé pery, umelé životy a vzťahy. A keď nedajbože choroba príde a vezme si postavu, prsia, vlasy, plodnosť, radosť, úsmev, nádej, tak až potom si začnú vážiť svoj život, zdravie a chceli by mať svoje telo späť. A keď sa na nich či už zo strachu, alebo zo zbabelstva vykašlú kamaráti a partneri, pretože už nie sú sexy a cool, tak si uvedomia hodnotu úprimnosti – čo je naozaj v živote a vo vzťahoch dôležité. Oddanosť.
Rád by som ešte raz zdôraznil to, čo mnohí aj tak už viete, ale predsa: Informácie o prevencii, príznakoch a včasnej diagnostike môžu zachrániť život!!!