Ach ženy,
vy prefíkané čarodejnice!
Kúzlom svojho úsmevu motáte
nám hlavy,
my odhazujeme svoje brnenia
až sme celkom nahí.
Pre jamky na vaších lícach
vzdávame sa svojej budúcnosti
toho, čo je teraz
i kým sme boli.
Pre iskru vo vaších očiach
podávame vám v holých dlaniach
vytrhnuté srdcia
bez vás sú bezcenné.
Pre váš naivne nevinný pohľad
chceme zabudnúť na naše viny
a byť čistí aspoň vo vaších očiach.
Vy teroristky,
zneužívajúce zmyselnosť svojej
ženskosti k odzbrojeniu aj tých najsilnejších mužov.
Sťa rukojemníci
prijímame vaše rozsudky.
Ladný pohyb bokov stačí
k okupácií našich myslí.
S klapkami na očiach
kráčame za vzdialenou siluetou
vaších postáv
a ako kone nechávame sa mlátiť
bičom upleteným z túžby po vaších krivkách.
Vy tajuplné sfingy,
mlčky ukrývajúce zmysel nášho
chlapského bytia.
Oddávam sa celý do vaších
roztopašných rúk…