Poézia – pre mnohých ešte stále príjemný umelecký zážitok a spôsob vyjadrovania sa. Kvetnatý a vznešený prostriedok maľovania pocitov slovami a jedna z možností romantického vyznania, či vyslovenia sympatií a náklonnosti k niekomu.
Mrzí ma však, že pre poniektorých je tento štýl terčom výsmechu, pretože si skreslene myslia, že je to niečo zženštilé a slabošské. A pritom sa poézii venovalo aj množstvo tvrdých, drsných zásadových chlapov, bitkárov, ale aj opilcov a bohémov. Bol to prejav úprimnosti a cti, čo je v dnešnej dobe bohužiaľ už len raritou a preto je dnešným chlapom poézia cudzia.
Našťastie stále je dosť ľudí verných tomuto spôsobu vyjadrovania sa a ženy vždy rady prijmú takúto formu vyznania.
Dnes prinášam krátky rozhovor s autorom básní zo Spišskej Novej Vsi, ktorý v piatich odpovediach vyjadril svoj vzťah k poézii.
Tak teda Diego, kedy si začal s písaním?
„Písanie ma bavilo už na strednej škole. Rád som písal slohy, najmä ak sa písali úvahy. Vtedy sa to však dalo vnímať ako povinnosť. Pre radosť som začal písať približne pred rokom, keď som natrafil na tvoj blog a prečítal som si tvoje články. To ma inšpirovalo a odhodlal som sa uverejniť na svojom facebookovom profile jednu z úvah. Mal som na ňu zopár pozitívnych reakcií a to ma motivovalo písať ďalej. Potom prišiel podnet od teba pri debate pri poháriku, nech skúsim napísať báseň a v písaní poézie som sa našiel viac.“
Čo pre Teba znamená poézia?
„Poéziu považujem za veľmi osobnú a pre mňa ako autora je to spôsob, ako vyjadriť svoje nálady a emócie a tie môžem posunúť ďalej k ľuďom, ktorí možno zdieľajú rovnaké pocity. Taktiež niekedy je to veľmi oslobodzujúce „odložiť“ myšlienky, ktoré vám ohlodávajú mozog do veršov a z hlavy ich premiestniť na papier, alebo do poznámok v telefóne. Ako pre čitateľa je to pre mňa brána do vnútra autorov, ktorí vám prostredníctvom kučeravých metafor a prirovnaní prevedú niekedy aj po najtemnejších kútoch svojich duší, alebo vám na niektoré veci, situácie, či javy ukážu svoj jedinečný uhol pohľadu. „
Venoval si niekedy niekomu báseň? A aká bola reakcia?
„Keďže sa písaniu básni nevenujem dlho, príležitosť venovať báseň bola len jedna. Venovaná bola slečne, ktorá mi padla do oka a tak som ju chcel potešiť, možno na ňu trošku zapôsobiť. Reakcia bola kladná, básnička potešila a páčila sa. Žiaľ, nedopadlo to ako v romantickom filme a verše neboli tým správnym kľúčom k jej srdcu. No aspoň som mal inšpiráciu k napísaniu ďalších básni. C´est la vie. „
O čo prichádzajú tí, ktorí nečítajú básne?
„Prichádzajú o úžasne farebný svet emócií, názorov, sklamaní, nádejí, smútku i radosti o to, čo v podstate prežívame všetci, no prostredníctvom poézie majú možnosť sa na to všetko pozrieť cez okuliare autorov, ktorí nie vždy musia všetko vidieť ružovo, ako si mnoho ľudí mylne myslí. „
A nejaký odkaz na záver?
„Na záver by som rád odkázal všetkým ľuďom, ktorí možno majú pohnútky začať tvoriť, ale majú možno obavy, alebo sa hanbia, nech sa neboja a píšu. Sú to totiž ich jedinečné myšlienky, ktorými môžu svojím spôsobom obohatiť nás ostatných. „