Vždy, keď sa po dlhom čase vrátim domov a prechádzam sa po meste, tak mi dobre padne zaspomínať si pri pohľade na niektoré miesta na známych, kamarátov, príhody, príbehy a udalosti. Mrzí ma, že mnohé miesta a budovy sú zmenené, zanedbané, alebo v otrasnom stave. Prinášam pár fotiek, ako som tieto pamätné body vnímal ja. Ospravedlňujem sa za horšiu kvalitu fotiek a na všetky miesta a zákutia, ktoré som nespomenul a Vy si ich pamätáte. Pokojne ich zdieľajte do komentárov.
Keďže som vyrastal na sídlisu Západ 1 a Smižany som bral ako súčasť mesta, tak si samozrejme najviac spomínam na tieto lokality.
Samozrejme začnem veľkými potravinami, kde sa kedysi stretávali početné partie a postávali tam dlho do noci. Cez cestu nebolo ďaleko na školský dvor, kde sa hral basketbal a odohrávali pekné, aj nepekné veci.
A v tejto búdke sa toho tiež vystriedalo.
Jednými zo strategických bodov boli aj priestory pod schodami, kde sa chodilo posedávať, fajčiť a piť. Každý mal svoje schody.
A kam sa chodili kradnúť jablká?
Deťom ku šťastiu stačil obyčajný „praker“, na ktorom sa dokázali vyblázniť, alebo cez neho odbíjať loptu.
A takto vyzerajú jedny z mála pôvodných preliezok a pieskovísk, ktoré možno neboli tie najmodernejšie a najbezpečnejšie, ale svoj účel splnili.
Aj tu, na tomto mieste bolo kedysi pekné ihrisko, kde sa v lete natiahla sieťka a hral volejbal, alebo tenis. V zime sa tam robil ľad, aby sme sa mohli korčuľovať. Ostali už len kovové stĺpiky a pozostatky obrubníkov.
Aj tu bol kedysi trávnik a kopu detí sa medzi paneláky chodilo hrať s loptou, naháňať sa, učiť sa bicyklovať … . Aj toto miesto padlo za obeť parkovisku.
Dokonca aj drevení draci na tzv. „Dračom údolí“ zmizli a ostala len odpadkami posiata plocha.
Na trafostanicu bola frajerina vyliezť, horšie sa z nej ale schádzalo.
Potok kedysi nebol až taký špinavý a púšťali sme na ňom loďky, vyrobené zo všetkého možného a bežali sme popri nich až ku garážom, alebo ešte ďalej.
Pri garážoch, na tomto mieste, stál obrovský strom a na ňom bola z hadice vyrobená hojdačka.
Najlepšia sánkovačka bola na Blaumonte. Rýchle si urobiť domáce úlohy a šup na kopec.
Samozrejme, že boli aj povinnosti, v podobe školskej dochádzky. Základná škola bola ešte v dobrom stave, nerozpadávala sa a nebola vizitkou neschopného vedenia tak, ako teraz.
Netreba zabudnúť na sad, kam sa kedysi chodilo na výlety aj zo školy. Teraz je to útočisko psíčkarov, ožranov a narkomanov … .
A na tomto mieste, pred výstavbou tejto ohavnej budovy, stála krčma Colnica, odkiaľ sa miestni ožrani tackali po panelovom chodníku domov.
Aj Smižany mali svoje schody, kde sa stretávali mladí. Teraz sú už zadebnené. Ľuďom asi už liezol na nervy hluk.
Vysedávalo sa aj na tomto moste. Kedysi na ňom boli pripevnené lavičky. Na druhej strane mosta bolo oplotené basketbalové ihrisko. Taktiež je vecou minulosti.
Momentálne najfrekventovanejšia lavička v Smižanoch.
Dom kultúry v Smižanoch pred rekonštrukciou vyzera taktiež úplne ináč a do tmy medzi stĺpy sa chodili ukrývať mladé páry. Aj kino bolo funkčné a pamätám sa, že ako školák som s triedou často chodil na premietania.
alebo sa vysedávalo v parku pred kulturákom, či pri kostole
posedieť sa chodilo do Espressa, alebo do Čikiho, kde sú doteraz bujaré víkendové noci, aj keď mnohé miestne legendy a grázli sú už preč, majú rodiny, vedú usporiadaný život, alebo naopak.
Do mesta sa chodilo skratkou cez depo, dúfajúc, že nebude nablízku polícia, alebo pracovník železníc. Druhou cestou boli rampy, ktoré sú doteraz najnenávidenejším miestom a vyslúžili si najviac nadávok od šoférov, ale už aj od chodcov. Bohužiaľ je to zároveň miesto mnohých tragédií.
Na Mier a zo sídliska Mier sa chodilo skratkou cez Fľúder, kde to po zotmení bolo hrozivé. Medzi ľuďmi o tomto mieste kolovalo mnoho príbehov o prepadoch a znásilneniach. Dnes je jeho súčasťou prírodné „kúpalisko“
Na Mier sa chodilo do kina, ale aj zajazdiť si s horským bicyklom. Mladí chlapci si toto územie strážili a naháňali každého, kto bol z iného sídliska.
Mnohí talentovaní žiaci navštevovali Centrum voľného času v meste, alebo Domček. Tieto budovy bohužiaľ chátrajú. Kedysi však boli naplno využité a žili svojim životom. Mám pocit, že sa kedysi na deti a ich záujmy myslelo viac.
Aj kino Tatry, alebo letné kino bolo navštevované. Ani jedno však už dlhú dobu neplní svoj účel.
Zašívať sa chodilo za Združenu, na židovský cintorín, či do parku na Tarči. To platilo aj pre záškolákov.
Pred začiatkom vyučovania postávali stredoškoláci pred touto budovou na konečnej zastávke autobusov a nikomu sa nechcelo do školy.
Na mieste, kde je dnes veľké parkovisko, bola kedysi autobusová stanica, neskôr trhovisko.
A podjazd? Ako malý som sa bál, keď som ním šiel a otriasal sa pod idúcim vlakom. Taktiež som si predstavoval, že v škárach nad stenou ležia zlé bytosti a číhajú na okoloidúcich. V podjazde taktiež vznikali prvé grafitti v meste.
V Panorame bola Umelecká škola
Žiaci Hotelovej akadémie chodili a doteraz chodia fajčiť medzi bytovky vedľa školy.
Najlepšia prax bola vždy v reštaurácii Družba, ktorá je bohužiaľ tiež minulosťou a v jej priestoroch sa vystriedali diskotéky, second hand …. . Je to škoda. Keď ale niekto nevie podnikať, tak sa musia podniky zatvárať.
Aj skatepark vyzeral ináč. Basketbalové ihrisko vystriedala veľká železná U rampa a takto vyzerá skatepark dnes…..
Žilo to aj pod Jednotou. Skupinky mladých ľudí tam spievali, tancovali, jazdili na skateboardoch. Za týmto obdobím je mi obzvlášť ľúto. Ako aj za bufetom na druhom poschodí 😀
Veľkú slávu a pád zažila známa diskotéka v našom meste. Najprv ako Kotolňa, neskôr ako ZIO. Škoda.
A nakoniec najväčšia ohavnosť. Barbarstvo najvyššej úrovne. Dom kultúry, ktorý už veľmi dlho nemá s kultúrou nič spoločné a pohadzujú si ho súkromníci, ako predmet svojich chamtivých záujmov.
Snáď sa Vám výber týchto miest páčil a zaspomínate si na ich príbeh a postupné premeny. Snáď mi odpustíte horšiu kvalitu fotografií.
Autor článku: Miroslav Hnát