Prítomnosť milovanej a milujúcej osoby vo vašom živote by ste nemali brať ako samozrejmosť. A to ani po piatich, desiatich, dvadsiatich rokoch, pretože je to niečo, čomu by sme sa mali venovať každý deň a zveľaďovať to. Aj lásku treba zalievať ako kvet, aby neuhynula a nestala sa len zavesenou sušenou ozdobou v izbe. Musíte ju kŕmiť pozornosťou, pochopením, úprimnosťou, nehou. Inač vám vezme viac, ako ste mali pred jej začiatkom.
A kým si dáte spoločné tetovania koruniek a potlače na tričká s nápismi Kráľ a Kráľovná, tak dávajte pozor, aby ste sa neunáhlili. Aby ste sa po týždňovom pobláznení, ktoré ste si zamenili za lásku, nemuseli držať za hlavu a nadávať sami na seba.
Kto miluje a jeho city sú úprimné, ten o tom nepotrebuje uisťovať okolie v podobe tetovaní, stoviek zamilovaných fotiek, statusov a verejných vyznaní na sociálnej sieti. Pretože, koho vlastne uisťujete o tom, že ste šťastní a je vám dobre? Nie náhodou len samých seba? Schválenie okolia a sledovateľov totiž nepotrebujete. Čas samotný ukáže, či sa k sebe hodíte aj bez odbornej poroty, zloženej zo stoviek užívateľov, priateľov, kamarátov a známych, o ktorých si naivne myslíte, že nemajú nič iné na práci, len riešiť váš život, schvaľovať jednotlivé vaše kroky, alebo vám závidieť.
A nedorozumenia často aj prídu. To ale k tomu samozrejme patrí, keďže každý človek je iný a má nim aj ostať. Mnoho ľudí si myslí, že kým nie sú zosobášení, tak vo vzťahu neplatí tvrdenie „v dobrom, aj zlom“ a že nemusia zdieľať starosti, krivdy a bolesti svojho partnera a kedykoľvek to môžu ukončiť. Lenže žiadny vzťah už nie je o slovách ja a ty, ale splynú v jedno slovo my. V jeden celok, v ktorom by sa mali dvaja ľudia vzájomne doplňovať. Byť si oporou; rozumom čo nachádza riešenia; očami, ktoré vidia za chrbát toho druhého; rukami, ktoré unesú milovanú osobu, keď už nevládze; ramenami, ktoré utešia viac, ako slzami nasiaknutá vreckovka; hlasom, ktorý povzbudí; teplom, ktoré zahreje; povzbudením, ktoré nedopustí usadiť sa čiernym myšlienkam v hlave po nezdaroch, prehrách, sklamaniach.
Komu však nevadia vaše chyby, zlozvyky, neresti, bolesti, trápenia a nerozoberá ich s vami, naopak vyžaduje neustálu pripravenosť, upravenosť, postreh, silu, neúnavnosť a bezchybnosť, ten sa asi neplanuje zdržať vo vašom živote dlho. Snažiť sa však odstrániť všetky chyby a zlozvyky toho druhého na svoj obraz vedú k tomu, že začnete chodiť so svojim dvojníkom. A pozerať sa sám na seba v druhej osobe je neznesiteľné. Tak ako pridlhý pohľad do zrkadla, s ktorým sa snažíte porozprávať.
Kým začnete vzájomnú honbu na hľadanie chýb a príležitosti k hádkam si skúste spomenúť, kvôli čomu ste sa vlastne dali dokopy. Čo ste si na sebe navzájom všimli a čo viedlo k vášmu zblíženiu.
Ľudia sa často rozchádzajú, alebo podvádzajú kvôli tomu, že zabudli na to, kvôli čomu sa dali dokopy.
Čo nestojí na pevnom základe, tak nebude nikdy stabilné a budete podvedome očakávať sklamanie. Tak, ako keď si niekto postaví dom v záplavovej oblasti. Nikdy sa tam nebude cítiť bezpečne a bezstarostne a bude to nalepené na podvedomie, ako nenápadná pijavica. Tieto domy stoja len kvôli lacnejším pozemkom a riziko zatemnila vidina ušetrenia. Tak ako ľudia, ktorí si s niekym začnú len preto, aby uhasili pocit osamelosti. Ale dôvody sú často dômyslenejšie a práve tie rozhodnú, že vzťah nie je predurčený k šťastnému priebehu.
Vzťah, ktorý je založený na peniazoch, majetku, sexe, pomste, fyzickej náklonnosti, verejnej mienke, túžbe po vyvolaní rozruchu a závisti, alebo len tak z trucu, tak presne týmito vecami aj skončí. Dôvody začiatkov sa stanú príčinami koncov. A vždy stratia obaja. Minimálne čas – to najcennejšie, čo máme. Čo sa nedá rozmnožiť, kúpiť, zastaviť, oklamať, ani požičiať. Neoberajte o neho iných, ani seba. Nie každý chce vašu neistotu, alebo rozmary spoznať na vlastnej koži. A zákernosť, neúprimnosť a sebeckosť už vôbec nie.
Mnohí túžia po láske, oddanom partnerovi, útočisku domova, deťoch a rodine, no keď to všetko dosiahnú, tak sú ochotní to riskovať kvôli chvíli rozkoše s niekym iným. Pri svojej obhajobe to nazvú obyčajným pošmyknutím sa a očakávajú okamžité, automatické odpustenie No jediné, čo je v takejto situácii klzké, je ich hadia koža a myšlienky.
Často dáme šancu niekomu, kto si ju nezaslúži, príde do nášho sveta len ničiť a šľapať nám po zásadách a po tom, čo si na sebe ceníme najviac. Vnesie nám do života nepokoj, obavy, pochybnosti, nešťastie, pocity nenaplnenosti a pritom môžme celý život prehliadať niekoho, kto je nám nablízku a má v sebe schopnosť urobiť nás bezhranične šťastnými. No nikdy sa o tom nedozvieme. Nedáme mu šancu. V tomto spočíva krutosť tvdenia že láska je slepá.
Mnohí sú si vedomí toho, že by mohli byť pre niekoho tými pravými. Majú všetky vlastnosti potrebné pre fungovanie vzťahu a tak radi by svoj čas, úsilie, ramená, pozornosť a úprimnosť niekomu venovali, no namiesto toho sa pozerajú na ľudí týraných vo vzťahoch násilníkmi, nervákmi, grázlami, chorobnými žiarlivcami, ožranmi, feťákmi, gamblermi, podvodníkmi, ktorí sú si dobre vedomí týchto svojich vlastností, chýb a zlozvykov, no napriek tomu sa hrnú do vzťahu. Napriek tomu že vedia, že tieto ich pokrivené vlastnosti vždy vedú k nešťastiu a trápeniu toho druhého. V tom zase spočíva krutosť tvrdenia, že poniektorí ľudia majú krvný obeh svine.
Prajem Vám, aby ste našli niekoho, kto bude Váš život dokonale dopĺňať, dá Vám lásku, pozornosť, pocit bezpečia, domova, uvoľnenia, istoty. Niekoho, komu sa budete môcť absolútne oddať, bez pretvárky a maskovania svojich nedostatkov. Tie sú totiž len Vaše a sú neodmysliteľnou súčasťou Vašej jedinečnosti.
Naopak, prajem veľa sily tým, ktorí nevedia nájsť odvahu opustiť upíra, ktorý sa živí ich slzami a nešťastím. Tým, ktorí nevedia o tom, že môžu mať oveľa viac, ako uspokojenie sa so stálou hladinou nenaplnenia a bolesti. Tým, ktorí majú pocit, že ich vzťah nenapreduje, stojí na mieste a hromadí sa v ňom pocit beznádeje a bezradnosti.
Nezabudnite, vždy môžte mať vo vzťahu o trochu viac, ako si myslíte že si zaslúžite. Zároveň doňho môžte dať vždy o trochu viac, ako dávate.
Autor článku: Miroslav Hnát