Obdobie chrústov začalo a pre mňa je to dosť ťažké, pretože nemám rád hmyz. Od mala sa ho štítim a to až tak, že v tomto období sedím večer radšej doma, pretože vtedy chrústy vylietajú. Aj keď nemám vlasy, do ktorých by sa mi zamotali. To, že sa hmyzu štítim znamená, že sa na to nemôžem pozrieť, ani to počuť, ani to nedokážem zabiť… . Radšej sa pôjdem vykúpať medzi žraloky 😀 Už som aj tento rok stihol niekoľkokrát utiecť z terasy, nedopiť pivo, dať si kapucňu, zaplatiť a počkať na taxíka. Alebo zavolať niekoho, nech príde pre mňa, pretože vonku hrozí nebezpečenstvo 😀
Na chrústoch je najhoršie, že sú nemotorné, vrážajú do človeka, dokážu sa naňho zletieť vo väčšom množstve a keď sa naňho zaženiete, tak neodletí ale letí k vám. Aj keď neštípe ani nehryzie. Ale ten zvuk. Akoby mal v zadku subwoofer. Tým, ktorí sa hmyzu neboja, je to jedno a nevšímajú si ani chrústy, ani včely, ani osy, ani nočné motýle. Odoženú ich od seba jedným šmahom ruky a nepozerajú sa, kam ten hmyz odletel. Či je už preč, alebo stále lieta okolo. Ja však každý hmyz monitorujem. Sledujem kde sa nachádza a aj keď som mnohonásobne väčší, tak ten hmyz nado mnou vyhráva, pretože mi berie kľud. Ale možno to poznáte z vlastných fóbií, či už je to strach z tmy, jazdy vo výťahu, plávania, výšok, duchov, démonov, lesných zvierat, domácich zvierat, bacilov, vírusov atď… . Nedá sa toho zbaviť a väčšinou je to na celý život.
Raz som v telke v nejakom dokumente videl, ako zdravotníci priviezli kričiacu ženu. Tej do ucha vletel chrúst a zavrtával sa stále hlbšie a hlbšie. Nemali ho ako chytiť a vytiahnuť. Tak ho museli najprv v tom uchu zabiť a tak vytiahnuť. Fuj!!!
A ako to s tým chrústami vlastne je?
Chrústa obyčajného považujú pestovatelia za škodcu, pretože dokáže spôsobiť naozaj veľké škody. A to jak chrobáky, tak larvy. Identifikovaných bolo vraj viac než 350 druhov chrústov. Chvála bohu že sa neživia ľudskou krvou 😀
V minulosti, keď boli chrústy premnožené, sa ich snažili zbavovať mechanickou ochranou – chrústy sa zbierali a tak sa prerušoval cyklus ich množenia. Napríklad v roku 1911 z plochy 18km štvorcových pozbierali až 20 miliónov kusov. V niektorých krajinách by si prišli na svoje, pretože napríklad vo Francúzsku z chrústov robia polievku a v niektorých iných krajinách je chrúst pochúťkou obalený napríklad v karameli. Čo už, oproti steaku z hovädzej sviečkovej má chrúst cca 11x menej tuku.
Dospelý chrúst má približne 2,5 až 3cm, čierne telo pokryté šedými chĺpkami, krídla hnedé a nožičky červenohnedé.
Špinavobiele pandravy so žltohnedými hlavami sa v pôde vyvíjajú tri alebo štyri roky a tak ako dospelé chrobáky, prezimujú v zemi. Chrústy vylietavajú podľa počasia, väčšinou od apríla do mája. Dokážu preletieť aj niekoľko kilometrov a usadiť sa na strome, ktorý obžierajú aby si zabezpečili pohlavné dozretie. Samičky potom nakladú do pôdy vajíčka a vrátia sa na strom, kde už spôsobujú menšie škody. Potom znova kladú vajíčka a tento proces opakujú trikrát, štyrikrát.
Larvy sa liahnu v júni – júli, v závislosti od počasia. Dospelosť pandravy nadobudnú po uplynutí troch – štyroch rokov.
Kedysi…
Všetci, ktorí mali malý príjem a chceli si privyrobiť, mohli brigádne zbierať chrústy. Pred sto rokmi dostávali ľudia za chrústy a pandravy 10 korún za hektoliter. Aj môj otec si ešte spomína, ako zbierali chrústy. Z ich kroviek sa totiž získavala látka chitín – užitočná pri čistení odpadových vôd, liečení popálenín či hojení rán. Má taktiež pozitívny vplyv na obranyschopnosť organizmu.