Včera som bol na boxerskom turnaji NOVÁ GENERÁCIA 2025 v športovej hale v Spišskej Novej Vsi. A mal som tú česť sedieť pri jednom z VIP stolov, takže som si to užil zblízka. Tak vám napíšem pár pocitov a dojmov a aj, čo tomu predchádzalo.
Zrodilo sa to ako otázka na Fera aj na Mareka, že čo keby si to rozdali v boxe. No a keďže sú obaja bojovníci, tak povedali „Prečo nie? Ideme do toho.“ A myšlienka bola na svete. Ja som sa veľmi na tento zápas tešil, pretože obaja sú legendami vo svojom štýle. Ak chcete o Ferovi alebo o Marekovi vedieť viac, tak s oboma som robil na youtube rozhovor. Tu máte linky na oba rozhovory:
S Ferom
S Marekom
Obaja bojovníci na zápas tvrdo trénovali a mnoho ľudí neverilo, že sa to naozaj uskutoční. Že to nie je vtip. Že títo dvaja páni, ktorých netreba v našich končinách obzvlášť predstavovať, nastúpia proti sebe. No zorganizoval sa celý turnaj, na ktorý sa prihlásilo niekoľko boxerských klubov z celého Slovenska. A mal som možnosť sledovať celý zrod a priebeh príprav a snáď som bol aj trocha nápomocný. Ako aj mnoho ďalších ochotných ľudí a sponzorov. Pretože každá paráda niečo stojí, ak to má byť na úrovni. Čo samozrejme aj bolo a celý turnaj prebehol v kľude, bez zranení a to aj vďaka pohotovým rozhodcom, ktorí vedeli, kedy zakročiť.
A tak sa to všetko dohodlo – termín, miesto, projekt, sponzori, nákup pomôcok, rozpis zápasov a mnoho mnoho ďalšieho. Všetko v réžii organizátora – Dirda Boxing Club a asi najväčšia vďaka za organizáciu toho celého patrí Janíkovi Dirdovi, ktorý behal, volal, zisťoval, vybavoval a zároveň je aj trénerom v klube, takže pripravoval ostatných chlapcov na ich zápasy v turnaji. Samozrejme, musím spomenúť aj ďalších trénerov – Fera Kedžucha a Fera Becka, ktorí taktiež pripravovali chlapcov, aj Fera Dirdu na hlavný zápas. A fakt makali, dreli. Videl som to, pretože som tam bol skoro každý deň. Fakt rešpekt za toto. A celkovo, aj keď som videl, ako vedú mladých chlapcov k boxu a k životu. Vždy na konci tréningu majú chlapci a dievčatá nástup a tréneri im vštepujú, že nesmú zanedbávať školu, nesmú lajdáčiť a hlavne nesmú sa biť v škole či na ulici. V opačnom prípade v klube končia. Za toto Fera Dirdu veľmi cením, že má takýto prístup a vidieť, že to robí zo srdca, nie pre peniaze či slávu. Chce niečo deťom odovzdať a ukázať, čo všetko je možné. A je pekné vidieť, že všetci žiaci v klube sú radi, že môžu niekam patriť a že sú súčasťou niečoho väčšieho. Projekt, ktorý naozaj funguje, pretože na súťažiach dosahujú úspechy. Čo sa ukázalo aj teraz v sobotu.
Deň pred turnajom sa večer v hale rozložil ring a všetko ostatné. A šlo sa odpočívať. Na druhý deň od skorého rána prebiehali ďalšie prípravy a dokonca sa vonku umiestnila aj tá boxerská hruška, do ktorej keď udriete, tak vám na displeji ukáže, ako silno ste udreli. A mala úspech, pretože sa pred ňou zhromaždilo množstvo mládencov, ktorí chceli prekonať rekord. Alebo niečo vyhrať, pretože určité hodnoty boli odmenené.
Príhovoru sa zhostil Michal Recký a Fero Dirda, ako organizátor podujatia a celým programom nás moderátorsky sprevádzal Michal. A myslim, že túto výzvu zvládol dobre. Hala sa pomaly začínala plniť a krátko po jedenástej začali prvé zápasy. A myslím, že všetci boli prekvapení, ako dobré boxujú aj mladí zápasníci, pretože sa šlo v rôznych vekových a váhových kategóriách. Aj dievčatá. Neviem koľko mali najmladší boxeri, no možno osem rokov. Neviem. Ale zamrzelo viete čo? Že sa nahlásia kluby a potom neprídu. A viete, keď s niekým počítate, je zahrnutý v rozpise a je tomu prispôsobený program aj čas, tak by mohol mať aspoň trocha slušnosti a aspoň oznámiť, že nepríde. A tak sa museli prekopať niektoré zápasy, no Janík opäť ukázal skvelé organizačné schopnosti a všetko bolo tip-top. Aj súťažné zápasy, aj tie exhibičné. Takže sa porozdávali diplomy aj medaile chlapcom aj dievčatám a netrpezlivo sme čakali na hlavný zápas.
No a poviem vám, že to bol masaker. Keď začala hrať Ferova nástupovka, kričali a spievali takmer všetci. Fakt som mal až husiu kožu a triasli sa mi ruky. Neskutočná energia. Potom mal nástupovku Marek a šiel k ringu tým svojim typickým energickým tempom a pohybmi. Neviem kde berie stále toľko energie a tí ktorí ho poznáte, mi určite dáte za pravdu. K Marekovi chcem ale napísať ešte jedno – nie je to len tak hocikto, pretože vyhrať majstrovstvá sveta v kickboxe nie je len tak. Je to o drine a o množstve zápasov. To si môžete ale vypočuť aj v rozhovore. Takže si Marek zaslúži rešpekt a obdiv, pretože vo svojom štýle dokázal veľa. V tomto zápase preňho určite bolo nekomfortné to, že nemohol kopať, pretože šlo o box. Lenže aj kickbox je aj o boxe. Takže Mareka cením za to, že nastúpil so cťou a odvahou bojovníka, aj keď nie vo svojom štýle. Určite si nezaslúži hejt, výsmech či pískanie. A aj keď zápas netrval dlho a Marek dostal od Fera strašné bomby, tak si zaslúžia rešpekt obaja bojovníci. Pretože ukázali, že aj v takomto veku je možné trénovať a mať silu, rýchlosť, odhodlanie a športové cítenie. A samozrejme vďaka patrí aj rozhodcom, ktorí vedeli kedy aký zápas ukončiť, aby nedošlo k zraneniu. Nemusíme silou mocou túžiť po krvi, zlomeninách, zapadnutých jazykoch.
Na záver nasledovala pekná reč oboch bojovníkov, ktorí si prejavili vzájomnú úctu a nasledovalo upratovanie. A keď sme sa presunuli do klubu, tak samozrejme prebehla menšia oslava pre víťaza.
A ešte odkaz pre tých, ktorí tvrdia že to bolo nejak dohodnuté alebo zaplatené – mali ste sa na to prísť pozrieť osobne. Ako sa dajú dohodnúť také bomby do hlavy? Ako sa to dá nacvičiť? S kaskadérom? Ani jeden z bojovníkov by nesúhlasil s nejakou dohodou, pretože títo páni ešte vedia, čo je to bojový duch a česť. A môcť sa pozrieť do zrkadla. A keďže som bol blízko, aj pri tréningoch, aj pri dohodách, aj v zákulisí, tak viem o čom rozprávam.
A tu je zápas: