Dnes je Deň lekárov. Tých naozajstných, študovaných, nie tých, ktorých na stovky pribudlo počas korony a po korone iba na základe pocitov, dojmov a že si prečítali pár článkov a štúdií. No keď sa týchto internetových študentov, ktorí si myslia, že sú lepší, než doktori s titulom opýtate na nejaké základné princípy, tak nevedia. Ani z čoho sa skladá bunka, ani aký je rozdiel medzi vírusom a baktériou alebo ako liečiť akú chorobu. A to ešte nie sme pri latinčine, anatómii, chémii atď… . Medicína je veda, nie pocit a dojem. Tak ako napríklad chémia – tiež tam platia zákonitosti a nie pocit a názor. Alebo matematika. Nestačí názor a pocit k tvrdeniu, že 1+1 nie je 2.
Iste, aj doktori sú všelijakí. Niekde vidíme nasadenie, niekde znudenosť a vyhorenie. Niekde slušný prístup, niekde presný opak. Podstata mnohého je ale uvedomiť si, že v reálnom živote to asi s nasadením a „zázrakmi“ nie je tak, ako v seriáli Dr. House. Aj keď by to bola paráda. Aj lekári sú iba ľudia, robia chyby, majú svoje nálady, slabosti, cítia únavu a dotýkajú sa ich nadávky či vyhrážky. A máte aj takých, ktorí už ani nechodia načas do práce a nevadí im, že v čakárni sa nahromadilo kopu ľudí, na základe ordinačných hodín, ktoré nedodržuje samotný lekár. Ja som ale mal väčšinou dobré skúsenosti. Aj keď oni so mnou možno nie, keďže v mnohom chodím neskoro, mnohé zanedbávam.
Teraz napríklad čakám na operáciu s ramenom, ktoré som si skurvil ešte v júni minulého roka. Nebral som do úvahy odporúčanie na operácie, pretože som sa toho bál a snažil som sa tomu vyhnúť. Myslel som, že to urobí čakanie, rehabilitácie, tabletky od bolesti. A najhoršie je, keď idete k viacerým lekárom a každý vám povie iný názor na to, či ísť alebo neisť na operáciu. Aj keď sa všetci zhodli v tom, že je to niečo, čo sa samo nezahojí ani nezrastie. Jasné, že som si vyberal neisť. Ale už mi bolo dlho a začal som aj chodiť zase do fitka, aj cez bolesť. A potom pár týždňov nič, kým tá najväčšia bolesť neprejde. A potom zas. Lebo sedieť doma len tak, rohy mi rástli. Ale určite som si tým nepomohol. Každopádne, už čakám na svoj termín, pretože sa to nezlepšuje a už ma bolí až sánka a ucho. Čo ale nedokážu správne lieky od bolesti však? 😀 Tak takto je to s mojou zodpovednosťou. A ešte keď sa objavia „odborníci“ na moje zdravie, ktorí vedia lepšie ako ja alebo ako môj lekár, ako to so mnou je. A či ma to bolí alebo nie. A či som si to náhodu nevymyslel. 😀 Nie každý dokáže asi pochopiť, že nie všetci ľudia sú obmedzovaní bolesťou a neplačkajú doma do vankúša.
Ale k téme. Prajem všetkým doktorom trpezlivosť, elán, nasadenie, slušných pacientov. A samozrejme zdravie. Aby ho mali a aby ho vedeli navrátiť chorým.