Zaujímavé. V supermarkete prázdne samoobslužné pokladne a oni natlačení vo fronte a čakajú na kase. Ako teľatá. Pritom pri tých samoobslužných pokladniach je vždy niekto, kto im poradí a ukáže čo a ako. Keď už poniektorí nevedia čítať, čo je napísané na tabuliach a na displeji. Hlavne, že všetci chcú byť za chytrých, rozhľadených, moderných. Ísť s dobou, využívať nové technológie, kupovať si rôzne výdobytky vedy a techniky, moderné spôsoby komunikácie, sociálne siete a boja sa samoobslužných pokladní. Pritom je to rýchle a efektívne. Len to je tá ľudská lenivosť premýšľať a stlačiť niečo na displeji. Ale hlavná vec, že nie sú leniví pičovať na internete na politiku a na systém. To vládzu. Tam im displej nevadí. Scrollovať nonstop facebook a instagram a inštalovať si do smartphonu kadejaké hry a aplikácie. Toto im ide. A v obchode stoja ako tupci pri pokladni a krútia hlavami. Pritom vedľa je niekoľko prázdnych samoobslužných. Aj s personálom.
Pre mňa totálne nepochopiteľné.
Poniektorí paranoidní jedinci to dokonca berú ako spiknutie lenivých predavačiek 
Alebo že za to môžu pokladničky. Hlupáci, ako môže predavačka alebo pokladnička za to, ako vyzerá a bude vyzerať predajňa obchodného reťazca? Myslím tým logo, umiestnenie, názov, rozloženie regálov, počet pokladní alebo či tam budú aj tie samoobslužné?
Ale takíto sme. Daj, dones, prines, vybav, urob… a zaťažko je pozdraviť, poďakovať, zodvihnúť popadaný tovar, opýtať sa, povedať s dovolením, byť trpezlivý. Nie hodinu sa promenádovať po obchode a potom chcieť ihneď do 5 sekúnd byť odbavený na pokladni. Ideálne mať svoju vlastnú privátnu predavačku, svoju vlastnú pokladňu, svoj vlastný košík a vozík. A prehrabávať sa v tovare ako prasa, otvárať obaly, trhať krabice… .
Vadia samoobslužné pokladne, no autá s kadejakými systémami a zlepšovákmi nevadia. Nevadí nechať si vyrábať alebo upravovať text umelou inteligenciou. Nevadí nechať si vyrobiť obrázok alebo hudbu taktiež umelou inteligenciou. Nevadia ovládače na telku či inú techniku, nevadia výdobytky vedy a techniky, nevadí pokrok. Nevadia umelé svaly, umelé cicky, umelé vlasy, mihalnice, nechty.. Vadia samoobslužné pokladne
Apropo, nikto nie je povinný chodiť nakupovať do supermarketov. Kedysi stačil obchod na sídlisku alebo obchody na námestí. Nech sa páči. Aspoň podporíte domácich a lokálnych obchodníkov. Ušetríte čas, benzín a nenakúpite zbytočnosti iba preto, že sú v akcii.
___________
A zdôrazním ešte raz.
Predavačka nie je skrachovaná osoba, ani niekto, kto sa zle učil v škole alebo nemá ambície. Nie pre každého je životnou ambíciou práca a kariéra. Život ponúka aj iné možnosti, v ktorých sa dá rozvíjať a uspokojiť, tvoriť, vytvárať hodnoty.
Predavačka nie je odstrašujúci príklad pre neposlušné deti, ktoré sa nechcú učiť. Nie je to podradná práca a je dôležitá, ako každé iné povolanie. Alebo je tu snáď niekto, kto nechodí nakupovať? Dokonca aj všetci tí ignoranti, ktorí sa hrajú na bossov, manažérov a veľké zvieratá, potrebujú tieto služby, aby sa mohli najesť, obliecť, prečítať si knihu, zajazdiť si na aute … .
Nezaslúži si oslovenie “nejaká obyčajná predavačka”
Vo vzťahu predavač – zákazník, má mať slepo vždy pravdu zákazník, ako niekto, z koho počas chôdze opadáva zlato? Predavačov sa nezastane nikto. Zákazník je pán, má vždy pravdu, musí mu byť vyhovené, umožnené, dovolené, sprístupnené, dopriate, zľavnené, ustúpené. Zákazník si zaslúži násilné úsmevy, prehnanú starostlivosť, odolnosť, obskakovanie, čítanie myšlienok a plnenie všetkých jeho rozmarov, prianí a predstáv. Zákazník musí v prípade sťažnosti dostať nadštandardný prístup a ospravedlnenie. Aj keď ide o totálnu malichernosť alebo nezmysel.
Kto sa ale zastane tej druhej strany? Kto ich obháji a zastane sa ich, aby si vážili samých seba a nemali pocit, že sú neustále tí zlí a zbytoční? Aby si nemysleli, že súčasťou ich práce je hrať sa na klaunov, aby sa náhodou nejaký zákazník necítil dotknutý a ukrivdený, že sa naňho predavačka málo usmievala.
Daj! Dones! Podaj! Vymeň! Ukáž! A potom sa divíme, že sú namosúrené, smutné, neochotné, naštvané. Napadlo ale niekoho, že to môže byť kvôli tomu, že sa zákazníci k nim nevedia chovať? A predavačka je tiež iba človek a nie stroj, ktorý necíti a nevie, čo je to dôstojnosť a citlivosť. A pritom možno stačí jedno milé slovo, vtip, alebo úsmev a zlepšíte im deň. Vrátite úsmev. A naozaj to funguje.
Ale to si asi človek uvedomí, až keď k takej práci pričuchne a spozna to z tej druhej strany. Že baviť sa celý deň s nezdvorilými a drzými zákazníkmi je také isté, ako sledovať celý večer hlučných a vulgárnych ožranov na diskotéke a naťahovať sa s nimi.
PS: nepočítam tu ľudí, ktorí robia tomuto remeslu zlé meno svojou neochotou, drzosťou a podobne… .