Zaujímavé, koľko blbcov dokáže posielať domov cudzincov, ktorí u nás pracujú, študujú alebo sa tu prisťahovali či ušli. Že tu nepatria, že kradnú prácu, že balia naše ženy alebo že prečo nejdú bojovať do svojej zeme. A sranda, keď to vadí niekomu, kto za svoj život dokáže bojovať maximálne jazykom v krčme alebo tv ovládačom v presratom preprdenom kresle. A keď ide na zahraničný turnus, tak očakáva vrúcne prijatie, maximálne využitie systému a výhod v danej krajine a že sa tam môže ožierať a vystrájať, lebo ho nevidí jeho žena a deti. Veď ostaň tu, tu buduj, tu sa staraj, tu zarábaj. Keď ostatných posielaš späť domov.
Nedávno bolo v správach, že havarovalo auto s Ukrajincami. A nedalo sa nevšimnúť si aj priblbé komentáre „uvedomelých slovenských vlastencov“, že je to málo. Že to mal byť autobus, vlak alebo lietadlo. Že ich tu nikto nechce a robiť si z nešťastia srandu. Treba si ale pozrieť na mnohých Slovákov, ako si počínajú v zahraničí. Koľkí sú tam dobrovoľne bezdomovcami, koľkí utekajú pred zákonom, alimentmi, povinnosťami, rodinou. Koľkí po zahraničí kradli, vraždili, prepadávali, znásilňovali. Koľko dievčat tam robí kurvy a koľko chlapov díluje. Ako vystrájajú na ubytovniach, krčmách a po vonku prechlastaní alebo prefetovaní blbci na zahraničných turnusoch. Ale tu sa budeme tváriť, ako nám patrí zem a ako majú všetci ísť domov. Tu aj keby suseda potrhaná a skrvavená búchala na vedľajšej dvere, aby jej niekto pomohol, tak jej neotvoria. Aj takíto sme.