Čo sme očakávali, to sme aj dostali. Aj toho príjemného, aj toho menej príjemného. A každým rokom akosi viac odpadkov a bordelu. Pretože pre mnohých je problém, keď dojedia alebo dopijú, aby to zahodili do koša. Radšej šup rovno na zem „Veď to niekto príde popratať“. A samozrejme zvracanice, čuranice, sranice.
Do hluku sa ozýval vystrašený alebo nadšený krik z kolotočov, mix rôznej hudby, vôní, zvukov. A v tej spleti tiel sa samozrejme objavilo aj pár vreckárov a zlodejov. Niečo však policajti chytili a aj tie akcie na opitých šoférov majú svoje opodstatnenie. Pretože tu s tým je všeobecne obrovský problém.
Opäť sa v dave ukázala ľudská neobozretnosť a bezohľadnosť a ja neodkážem pochopiť, keď niekto ide v tom množstve ľudí a nedokáže sa pozerať aj pred seba. Alebo keď si niekto myslí, že je hanba alebo prejav slabosti uhnúť sa niekomu. Poniektorí si mysleli, že hrajú „Kraľu kraľu daj vojačka“ alebo nadobudli pocit, že keď idú partia, tak proste za každú cenu musia ísť všetci vedľa seba a ani bohovi sa uhnúť alebo ísť za sebou.
Chlapi vytiahli rukávy, aby aj tento rok ukázali, koľko investujú do steroidov, šperkov a tetovaní a ženy koľko minuli na kadejaké zbytočné zákroky v mylnej myšlienke, že ich to skrášľuje. Iba že by sa fakt niekomu páčil ksicht ako dôkaz, že je možné skrížiť človeka s kačkou a rybou. Alebo že nie je dostatok plastov v lesoch a na lúkach a tak nejaký treba aj do podprsenky.
A samozrejme, že sa objavili aj „siláci“, ktorí nedokážu nikoho napadnúť alebo sa pobiť a tak svoju silu demonštrovali na ničení, vandalizme, rozkopávaní košov a na vyťahovaní kovových vložiek na odpad a jeho rozsypanie okolo.
O parkovaní bezohľadných debilov radšej ani nehovorím.
A keďže je vo svete málo násilia, tak v stánkoch s hračkami mali najväčšie zastúpenie hračkárske zbrane. Nech si deti osvoja ako má vyzerať zbraň, ako sa drží a že streľba je dôležitá. Asi je otázkou času, kedy v tých hračkárskych stánkoch pribudnú aj vibrátory. Keďže obchodníci sa neštítia ničoho a keď je povolené násilie, vojna a smrť, tak prečo nie sex.
Poniektorí „milovníci“ zvierat dokazovali svoju lásku k psovi tým, že ho vzali do toho davu na prechádzku. Pes má predsa rád dav cudzích ľudí, hluk, množstvo rôznych vôni, pachov, ruchov… . Iba že by nie.
No a čo sa týka toho predraženého jedla a pitia, tak s tým akosi každý rok počítame. Že to k tomu patrí. Nedočkaví obchodníci, ktorí si potrebujú kompenzovať zvyšok neplodného roka tým, že poriadne zdvihnú ceny. Keby tomu aspoň zodpovedali porcie a kvalita.
Ale Spišský trh je dobrovoľná záležitosť a kto tam nechce, môže ostať doma alebo ísť niekam na výlet či do prírody. Spišský trh je o posedávaní na lavičkách, zábradliach, schodoch, obrubníkoch, v parkoch na tráve. Je o rozhovoroch, zábave, radosti, suveníroch, gýči a o stretávaní ľudí, ktorých sme dlho nevideli. Aj ja som stretol človeka – kolegu z dávnejších, divokejších čias a márne som naňho hľadal kontakt. A zrazu ide oproti mne. Pokecali sme a je fajn, že ostal na slobode 
Zároveň som sa však dozvedel, kto každý sa nepoučil, spustil sa a sedí. Zamrzí to, ale za chyby sa platí a kto sa zmeniť nechce a to zlo iba stupňuje, tak sa nemožno čudovať, že sa to raz poserie. No a stretol som aj pár ďalších známych ľudí z minulosti, s ktorými som porozprával a vymenil si kontakt. To je pre mňa to najcennejšie, čo som si z trhov odniesol. Stretnutia.
A samozrejme program. Fajn. Dobrý výber.
Takže trh je o stretávaní, o podaní rúk, o zoznámeniach a o očakávaní nadržancov, že zbalia nejaké dievčatá a užijú si to s nimi. Samozrejme bez nejakej ďalšej zodpovednosti a zbližovania sa. Iba o seba utrieť rozkroky ako špinavé ruky do uteráka a život ide ďalej.
Mestská stránka nelenila ani na instagrame a keďže si prepojili účet s tým primátorovým, tak sa všade objavovalo aj jeho meno. Lebo veď, mesto Spišská Nová Ves je iba primátor, nikto iný. On tu totiž priniesol ľudí, utužovanie komunít, kultúru, umenie, obchodníkov, výrobcov, investorov, čistotu, krásu … . On tu všetko vlastnoručne vybudoval. Iba, že by to bolo všetko úplne ináč. Ale OK, je to preňho najlepšia reklama, vliezť ľuďom takto do zadkov.
No a samozrejme večer, keď stánkari zbalili tovar a utíchli kolotoče, sa ľudia pobrali do barov. Ako vždy, najviac ľudí bolo pred a v Lounge2Live. Všetci v družných debatách. Každý, kto tam bol, si mal s kým niečo povedať alebo sa aspoň pozdravili. Kopa ľudí z rôznych oblastí sa rozprávala, v mieri popíjali, možno konečne našli spoločnú reč, zmierili sa a uvedomili si, že aj keď mnohí kamarátmi nikdy nebudú, nezmieria sa a vždy si budú vadiť. Ale aj taký je život.
No a objavovala sa aj smutná predavačka ruží.
Dúfam, že ste si trhy bez ujmy užili a dostali ste to, čo ste očakávali.