Nejak tomu nerozumiem. Ľudia si chodia fotiť sysle, kŕmia ich z ruky a uvedomujú si potrebu ochrany prírody, živočíšnych druhov a rastlín. No keď sa každý rok na Spišskom hrade, kde sa taktiež syseľ vyskytuje, robia house techno tanečné párty, tak to nevadí nikomu. Zaujímavé. Zrazu je ten ochranársky duch preč. Viete, mňa to dosť mrzí. Zvieratá mam rád, veľa som sa o nich učil, mal obrovské množstvo literatúry a chodil som na biologické súťaže, so zameraním na zvieratá. Teraz už na to nemám čas, no keď idem do prírody, snažím sa maximálne možne chovať k prírode šetrne. Aj k zvieratám aj k rastlinám.
Ale späť k sysľom.
Syseľ je chránené zviera a patrí medzi zraniteľné druhy. Jeho populácia klesá. Aj preto je taký zážitok vidieť, ako vykukuje z dier na lúkach a dokonca sa nechá kŕmiť z ruky. Jeho výskyt je už len zriedkavý a jedno z takýchto vzácnych miest je aj dolné nádvorie Spišského hradu a lúky pod ním. Ľudia radi sysle kŕmia, fotia sa s nimi, majú to za atrakciu. Prebúdza sa v nich potreba ochrany prírody a chránených druhov. Aby mali svoj priestor a nerušený život. No iba kým sa každoročne na Spišskom hrade nerobí techno alebo house párty. Alebo čo to vlastne je. To už je to ochranárstvo zrazu preč. Zrazu nevadí, že sa takéto hudobné párty dunenie odohráva na mieste výskytu chráneného sysľa. Hlavná vec, že petardy a ohňostroje na Silvestra mnohým ľuďom vadia, pretože „psík trpí a bojí sa“. Lenže zviera nie je iba pes.
Ešte raz. Syseľ je prísne zákonom chránený aj podľa Bernského dohovoru. Podľa smernice Európskej únie o biotopoch voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín patrí syseľ medzi druhy, pre ktoré je potrebné vyhlasovať osobitné územia ochrany. Na Slovensku je predmetom ochrany v 18 územiach európskeho významu. Nevyskytuje sa po celom svete. Keď som si pozrel mapu výskytu, tak je to veľmi obmedzené. Na naše územie a blízke okolie.
Osobne si myslím, že takéto tanečné párty s elektronickou hudbou , kde treba silnú aparatúru, nepatria na takéto miesta. Nemá to nič spoločne ani s umením, ani s kultúrou, ak je to v takýchto lokalitách. Skôr je to o bezohľadnosti. Nemáme haly, štadióny, kluby? A je divné, keď to zdieľajú a lajkujú aj tí istí ľudia, ktorým kvôli psom vadia ohňostroje.
Tiež sa mi páči elektronická hudba, no nemyslím si, že je vhodné umiestňovať ju pred pamiatku UNESCO, v mieste výskytu chráneného druhu. Ale potom oplakávame a rozhorčujeme sa, koľko živočíšnych druhov vyhynulo kvôli človeku.
A zaujímalo by ma, koľkí zo zúčastnených boli niekedy na Spišskom hrade za históriou. Koľkých ten hrad a história zaujíma. A kultúra starých dôb. Ale to je tak, ako keď v Levoči v historickej zvonici urobili výstavu obrázkov moderných „umelcov“, raperov, ktorí vo svojej tvorbe hlásali drogy. A dokonca sa poniektorým podarilo aj predavkovať a umrieť. A dokonca to mali vo svojich textoch, že raz sa predávkujú. A toto je akože obdivuhodné? Ako to zapadá do konceptu? Predstavte si, že príde skupina turistov niekde zďaleka, lebo ich zaujíma história, vojdú v očakávaní do historických budov a tam na stenách obrazy narkomanov.
Je to ako na folklórne slávnosti zavolať nejakého dídžeja, ktorý hrá techno.