Áno, potrebujeme vedenie, ktoré bude o dôležitých veciach hovoriť nahlas. Aj o tých vážnych a nepríjemných. Nie iba o tom, ako napredujeme, budujeme, striháme pásky atď…. . Nie sa označovať len na kadejakých ceremóniách, gratuláciách, pozvaniach. Treba hovoriť verejne a otvorene aj o tom čo je zlé, čo tu chýba, čo sa pokazilo… aj o bezpečnosti, aj o aktuálnych problémoch… . A nie iba medzi sebou pri stole, za zavretými dverami, pri pive, pri pálenke, pri kamarátskych súkromných rozhovoroch. Veci, o ktorých by mali občania vedieť, treba povedať verejne.
Ale, čo čakať… , mnohokrát tu máme výhovorky na čo všetko nie sú peniaze, no stačí si pozrieť, čo všetko sa nakupuje a ako sa prerozdeľujú peniaze. Za koľko sa nakupujú kávovary, nábytky, koberce, mobily…. , nedávno 11 tisíc za zariadenie na mieru primátorovi do kancla. OK, nech je to aj 100 tisíc. Nech reprezentuje svoj úrad. Len sa potom netvárme, že nie sú peniaze na kosenie, asfaltovanie, zimnú údržbu, bezpečnosť. Alebo máme všetko porobené? Dostatočne podporujeme deti, talenty, kultúru, umenie a nielen vyvolené športy? Už je opravená opadávajúca budova mestského úradu? Ako je tá budova reprezentatívna? Alebo čakáme kým to niekoho trafí? Nechýbalo veľa. Kto sa potom bude na čo vyhovárať? A to ešte nie sme pri probléme s podjazdom. Prečo sa o tom nehovorí nahlas? Aha, ešte nespadol.
A milujem, keď mi niekto povie: „Miro, berieš to všetko príliš osobne. Nerieš to. Načo sa naťahuješ. Nebuď negatívny…“ Bla bla bla…. .
Áno, veci verejné beriem osobne, pretože tu žijem a o niečo sa tu snažím. A rád by som tu žil aj naďalej, preto ma zaujíma kvalita života v meste a preto organizujem aj komunitné akcie. Beriem osobne to, čo a ako sa financuje, ako sa prerozdeľujú verejné zdroje, kto tu je s kým ako prepojený, na koho tu doplácame, kto každý a čo všetko sa neurobí alebo nepodporí iba kvôli tomu, že niekto nedostal na kávu, čo všetko sa dojebe iba kvôli lenivosti poniektorých úradníkov. Serie ma, ako sa komunikuje a nekomunikuje s verejnosťou, ako sa politicky dosadzujú neschopní ľudia do vedúcich funkcií a že tým, ktorí by sa mali mestu ospravedlniť, odovzdávame ocenenia. A kto každý tu ostal nepotrestaný, lebo ľudia majú krátku pamäť. A čo sa týka poslancov? Veľa vecí ma serie, aj to ich hlasovanie, mlčanie, aj že mnohokrát nemajú vlastnú hlavu a že sa asi hanbia za svoj názor, keď ešte aj hlasovanie na ceny mesta chceli anonymne. Aby nikto nevedel, kto dal komu hlas. Všetci okrem jedného jediného. Ale ok… beriem to tak, že si poslancov demokraticky zvolili občania.
Budem riešiť veci verejné aj naďalej, aj keď teraz na stránke trocha menej, pretože pracujem na nejakých projektoch a dávam sa zdravotne dokopy. Ale mrzí ma, čo všetko je tu ľuďom jedno, čo dokážu prepáčiť, čo prehliadajú a naopak, čo im je smiešne a komu dokážu uveriť. Koľkí sa vysmievajú z nešťastia, z nehôd, požiarov. Koľkí nevedia, čo je to spolunažívanie či už pri venčení psov, pri odpadoch, odpadkoch, špakoch, parkovaní, bezohľadnej jazde a koľkých nezaujímajú osudy iných ľudí, susedov, hendikepovaných detí. Ale ono to príde, keď aj na toho bezohľadného a sebeckého človeka padne nešťastie či choroba.
A nepríde mi negatívne, že viem aj to zlé správne pomenovať, že som v kontakte s poslancami aj úradníkmi a že sa chodím na mnohé pýtať, že telefonuje, píšem správy, informujem ľudí, čítam verejne dostupné informácie, zmluvy, objednávky, faktúry, výberové konania a podobne… . Nepríde mi negatívne, že sa netvárim, že lietam na ružovom obláčiku a každému by som mal vliezť nasilu do riti. Mnohí ani len netušíte, čo všetko sa mi podarilo vybaviť, zorganizovať, presadiť alebo zistiť iba kvôli tomu, že sa zaujímam a nestačí mi nejaké pozlatko či vonkajšia prezentácia miestnych osobností.
A to zákulisie kadejakých vzťahov v politike, na úradoch, s firmami…, to množstvo podivných dohôd, procesov a konfliktu záujmov. Toľko arogancie moci a peňazí. Až mám niekedy chuť vziať plameňomet.