Dnes je Medzinárodný deň materského jazyka, vyhlásený UNESCO v novembri 1999. Jeho cieľom je pripomenúť si, precvičiť a poznávať svoj materinský jazyk. Pretože jazyk je jeden z pilierov národa, na čo poniektorí naši facebookoví vlastenci zabúdajú. Hlavne, že majú vo svojej profilovke slovenskú zástavu, no nedokážu súvisle a gramaticky správne napísať ani jednu vetu. Ľudovít Štúr a ostatní skutoční vlastenci sa musia v hrobe obracať, kto každý sa tu nazýva pravým vlastencom a Slovákom. Títo akože vlastenci robia našej vlasti hanbu. A hanbu robia aj tej slovenskej zástave, ktorú majú vo svojom profile.
Na druhej strane, k jazyku patria aj rôzne nárečia a slengy. Kedysi som sa pokúšal rozprávať východniarsky, ale neviem to. Človek to musí mať v sebe. Taktiež odporúčam všetkým tým, ktorí sa chcú prezentovať navonok nárečím a stavať si na tom biznis, aby sa to najprv naučili. Nech to potom nevyzerá komicky a trápne.
Každopádne, človek by sa mal naučiť najprv svoj rodný jazyk, až potom sa učiť cudzie jazyky a tváriť sa, že objavil niečo nové. Že je niečo viac, než ostatní. Pretože aj rodný jazyk znamená domov, vlasť, útočisko, porozumenie a možnosť mať sa kam vrátiť. Ale áno, robíme chyby. Gramatické, štylistické, z nepozornosti alebo z neznalosti. Stáva sa to. No eliminovať to môžeme práve rozširovaním slovnej zásoby, písaním, čítaním.
V dnešnej dobe, kedy nám vo veľkej miere pomáhajú kadejaké technológie, máme aj možnosť automatických úprav textov či využívať umelú inteligenciu. A tak mnohí zabúdame písať ručne. Ja som vďačný za klávesnice, aj keď nevyužívam tie automatické opravy textov, no písať perom mi robí problém. Tlačené je fajn, no písané? Neviem si predstaviť, že by som mal napísať list písaným. Nad niektorými, hlavne veľkými písmenami, by som sa asi musel pozastaviť. Taktiež ani môj písomný prejav nie je bez chyby a keď si spätne čítam svoje texty alebo knihy, tak nachádzam množstvo chýb a omylov. No mám slovenský jazyk rád a rád čítam v slovenčine, aj keď to dokážem aj v iných jazykoch. Pretože sa učíme celý život a mení sa aj jazyk, na ktorý vplývajú rôzne nové slová z dovozu či slengy. No ak sa niekto chce biť pred ostatnými do hrude, že je väčším Slovákom a národovcom, než iní, tak by mal mať bezchybnú slovenčinu.
