Ako si na to pamätáte? Keď porovnáte súčasnosť s rokmi dozadu, tak sú tie susedské vzťahy a spolunažívanie rovnaké? Horšie? Lepšie? Máte medzi sebou aj dobré vzťahy, alebo je to už iba také chladné, neosobné? Chodíte si medzi sebou cez chodbu k susedom požičiavať vajcia, múku, kladivo, vŕtačku? Alebo je to už iba o pozdravoch a základnej zdvorilosti? Alebo o žiadnej zdvorilosti?
A čo nebytové priestory? Žilo to vo vašom vchode? Mali ste v kočikárni klubovňu alebo posilňovňu? Máte to tam doteraz? Chodili ste posedieť napríklad aj do pivnice? Vystrájali ste na schodiskách a vo výťahoch? A mali ste nejakého suseda, ktorý bol na vás ako na deti zlý? Niekto uhundraný, unadávaný, kto nemal deti rád? A čo nejaká najväčšia klebetnica, ktorá vedela o všetkých susedoch všetko? Nalepená na okno, alebo na kukátko… .
A výťah? Mali ste ho tiež popísaný? Tiež vám z neho niekto kradol žiarovky a nechával v rohoch nalepené žuvačky? Tiež ste mali omlátené schránky, opľuté zvončeky a pod schodmi načúrané alebo nasraté? Kradli sa vo vchode bicykle, pošta, topánky…? Čím bol váš vchod iný, jedinečný, zaujímavý….?
My sme kedysi mali vo vchode posilňovňu. Ešte predtým, než tam boli potraviny Okázia a terajšie kaderníctvo. Bol som vtedy ešte sopliak, no starší chlapci, ktorí tam chodili cvičiť, ma pustili, aby som sa pozrel na plagáty kulturistov. Všetky takéto domáce posilňovne boli oblepené plagátmi kulturistov, ako detská izba plagátmi s obľúbeným spevákom.
Raz ma nechali samého s tým, že mám dávať pozor, aby sa nezabuchli dvere, pretože nemajú kľučku. OK. Ostal som tam sám a dvere sa samozrejme zabuchli. Chytila ma panika, akoby som sa zrazu začal dusiť. Bolo to také obdobie, kedy som sa bál aj sám jazdiť výťahom. Možno to z detstva poznáte tiež. Strach z výťahu, pivníc, zhasnutého svetla na schodisku.
Dvere mali vo vrchnej časti malé okienko a tak som sa rozhodol, že ho rozbijem. Použil som na to plastový prašiak na koberce. Ani neviem, prečo som vtedy to okienko rozbíjal, keďže by som naňho ani nevyliezol, ani sa nim neprepchal. Asi som potreboval okamžitý prísun vzduchu, nenasiaknutého panikou malého chlapca.
Starší chlapci, ktorí si posilňovňu v paneláku zriadili, počuli zvuk rozbitého skla a pribehli späť. Vyslobodili ma 
A už si ani nepamätám, či na mňa boli naštvaní, ani kto to rozbité sklo upratal. Viem len, že mi ukázali, ako ľahko som dvere mohol otvoriť nožnicami, vloženými do diery po chýbajúcej kľuče. Nožnicami, ktoré ležali na stolíku pri dverách, no sopliakovi neprišlo na um, ich takto použiť. A to som zbožňoval seriál s MacGywerom