Často si všímam, že keď odniekiaľ zaznie ľudová hudba alebo spev, tak sa mladí uškŕňajú, akoby z toho veľmi trpeli a rezalo im to uši. Alebo sa z toho smejú a majú nemiestne poznámky, aby boli zaujímaví. Pritom akoby im ušiel fakt, že hudba vzniká z hudobných nástrojov a zo zlatých hlasiviek spevákov. Nie z elektroniky, samplerov, počítačov. A každá kultúra má svoju hudobnú históriu – obdobu folklóru. Je to identita národa, ktorá bohužiaľ ustupuje modernému pohrebu kultúry skrz výsmech a ignorantstvo materiálneho, povrchného sveta.
Texty ľudových piesni sú skromné, úctivé, smutné i radostné, úprimné a odžité. Ľudia si vážili svojich predkov, rodičov, vlasť a boli úctiví, slušní, vďační, pokorní a cenili si každú radosť, každú drobnosť. Každý deň bol pre nich oslavou života, aj keď mnohí ťažko pracovali. Spievali si o domove, o vlasti, o prírode, o radosti, o práci, o láske…. . O čomkoľvek, čo prežívali a čo sa ich priamo dotýkalo. Bez klamstiev a póz. Presný opak dneška. A povedzme si na rovinu. Keby nebola elektrina a počítače, koľko hudby, hudobníkov a spevákov by tu ostalo?
Ľudová hudba a folklór – toto sme my. Z toho sme vznikli, týmto žili naši predkovia, rodičia, starí rodičia a nemyslím si, že si zaslúžia nejaký výsmech alebo zhadzovanie a zatracovanie. Naopak. Zaslúži si to pozornosť, úctu a rešpekt. Ctiť tradície znamená uvedomiť si, že sme súčasťou niečoho väčšieho.
A to platí aj o remeslách.
Nič lepšie, ako poctivé remeslo nikdy nebude. Žiadne lepšie, poctivejšie a jedinečnejšie živobytie, pri ktorom môže človek pokojne zaspávať a hrdo sa pozrieť do očí každému. A vždy bude platiť, že remeslo má zlaté dno. Zisťujú to aj tí, ktorým sa ostatní vysmievali, že chodia na učňovku a sú údajne hlúpi, preto tam chodia. Pritom dostali do rúk remeslo a je im lepšie, ako niekomu s maturitou alebo vysokou školou, kto sa naparuje v obleku, špekuluje nad číslami a ako prežiť.
Ruky môžete mať špinavé buď od práce, alebo od podvodov a špekulácií. O tom by ale mohli hovoriť poniektorí naši podnikatelia, zamestnávatelia, mestskí poslanci, pseudodeveloperi a ľudia, ktorých údajne zaujíma kultúra v meste.