Kde bolo, tam bolo…
v malom malebnom mestečku, ktoré bolo kráľovstvom lenivcov a útočiskom špekulantov, klamárov, daňových podvodníkov, pochybných developerov, pokrivených poslancov a úradníkov a starnúcich mafiánov, konvertujúcich na vieru bonzáctva, žila smutná, no zároveň pyšná princezná.
Vysedávanie v záhrade plnej ruží a motýľov vymenila za prostredie zadymených barov. Namiesto knihy a slnečníka držala v jednej ruke cigaretu a v druhej pohárik. A tam čakala na svojho vyvoleného. Na princa v jasnej zbroji, ktorý ju príde zachrániť a odvážne zotne zlému drakovi v podobe nezaplateného účtu hlavu. A princovia chodili. Štítom im boli kreditky a mečom jedovaté vystatovačné jazyky. Ich odvaha začínala ochotou zaplatiť útratu a končila pri raňajšej kontrole peňaženky. Kone už dávno nečesali, ani im nepchali svoje pažravé penisy do zadkov, pretože autá stačilo vyleštiť a priemer výfukov na rýchle sexuálne uspokojenie stačil.
Dodnes títo chlapi nechodia na rande na koni, ale v aute. Viete si predstaviť, ako by im žena, ktorú zbalia v bare, alebo na diskotéke dokázala za jazdy na koni fajčiť vtáka?
Mnohé dievčatá takto v našom meste stále dúfajú v prežitie vlastnej rozprávky, ako keď sa hrali v detstve. Ostala v nich štipka tej detskej naivity, premietnutá do novodobého scenára. A tak sa z nich stávajú pyšné princezné, či šípkové Ruženky, čakajúce znudene pri stole v bare, s pohárom vína a dymiacou cigaretou. Ak už ovšem nepresedlali na IQOS. Pozorujú, hodnotia, vyberajú si. No samé nemajú čo ponúknuť. Okrem tých pár dier, kam sa dá vopchať penis.
Vysedávajú a čakajú na svojho princa, ktorý snáď nepríde na koni, ale na novej audine. Na koni by sa asi ťažko svojmu princovi pohodlne a diskrétne odmenili orálom za vyslobodenie. Kone nech len pekne ostanú pod kapotou a namiesto bozku na prebratie úplne postačí plná peňaženka a póza frajera, ktorý je stále nad vecou.