Jar. Rodia sa nové životy a príroda sa prezlieka do nových farieb a vôní. Pribúda turistov a návštevníkov lesa. Len nech sa s nim oboznamujú a nech aj svoje deti učia úcte k prírode. Že tam nepatrí hluk, ani odpadky a že treba rešpektovať nebezpečné miesta, skaly, zrázy, ťažký terén, ktorému nie je ľudské telo prispôsobené.
Zo zeme vychádzajú prvé kvety a môžete naraziť aj na mláďatá divých zvierat. Nechajte ich odpočívať, nestresujte ich, nežeňte sa silou mocou za fotografiami na instagram. Nechytajte ich a nezdržujte sa v ich blízkosti. Po človeku totiž veľmi dlho ostáva ľudský pach aj na mláďatách, aj v okolí. A môže sa stať, že kvôli tomu ostanú opustené. Nie sú to totiž ťuťuli-muťuli zvieratká z rozprávky. A to ešte nepočítam to, že sa môže odniekiaľ na vás vyrútiť zúrivá medvedica alebo diviak. Nemôžete im to potom mať za zlé a plakať, že je to tragédia. V takomto prípade to nie je tragédia, ale potrestanie ľudskej hlúposti. Pretože človek ani z ďaleka nemôže všetko a nie je tým najsilnejším na svete. V porovnaní s väčšinou rastlín a zvierat sme na tejto planéte iba nováčikmi. Za tú dobu sme už ale stihli znečistiť toľko pekných miest, povytvárať čierne skládky, vyhubiť toľko živočíšnych druhov, len tak pre zábavu zničiť množstvo rastlín, lúk, lesov.
Rád chodím na prechádzky do prírody a žasnem, koľko použitých papierových vreckoviek, špakov, fliaš, plechoviek sa váľa po lesoch. A neverím, že si niekto myslí, že je to správne. Vyhodiť niečo z toho len tak do trávy. Čo sa takému človeku musí hnať hlavou vo chvíli, keď to urobí? Že je to samozrejmosť? Že je to frajerina? Že je to nejaký zvrátený prejav antisystémovosti? Zároveň ma však teší, že väčšina ľudí má k prírode úctu a vie ako sa v nej má chovať. Tiež ďakujem všetkým dobrovoľníkom, ktorí chodia vo svojom voľnom čase zbierať odpadky, aj keď nie sú ich. Ale je smutné, že vôbec vo svete existuje otázka odpadkov v prírode, čiernych skládok, znečisťovania, ľahostajnosti.
Verím, že rodičia stále svoje deti vedú k tomu, ako sa správať k lesu a dupľom v národnom parku. Že kvet nemusia odtrhnúť, aby ho mohli chvíľu obdivovať a potom zahodiť. Môžu si ho odfotiť v jeho prirodzenom prostredí, tam kde vyrástol zo zeme. Že im vysvetlia, že pes nie je kráľom zvierat, ale že existuje mnoho iných živočíchov – cicavcov, vtákov, plazov, rýb, hmyzu … . A že je to všetko vzájomne prepojené, ako jeden veľký organizmus.
Snáď si poniektorí tiež uvedomia, kým pustia svojho psa voľne pobehovať po lese, že sa tam môžu ukrývať mláďatá a zvieratá, ktoré tam patria a nedokážu sa brániť. To platí aj pre tých, pre ktorých je veľká zábava jazdiť po lúkach a lesoch na motorkách, štvorkolkách, či v tereňákoch, no asi si neuvedomujú, že ten hluk pre zvieratá zábava nie je. Ani to všetko zničené a rozpučené, čo ostane pod kolesami. A už bolo dosť prípadov zapučených mláďat, hniezd a podobne. Množstvo chránených druhov živočíchov a rastlín.
Na záver budem citovať príspevok Lesov mesta SNV: „Jar je obdobím vzniku nového života. 
Kvitnúce stromy
, polia sa prebúdzajú, lesy kypia novým životom a svet je plných malých roztomilých zvierat.
Prechádzajme sa po lese len po vyznačených chodníkoch, správajme sa ohľaduplne, les nepatrí len nám ľuďom…“