Neviem ako to máte vy. Či máte nejaký svoj jeden obľúbený podnik, alebo ich je viac. Ja osobne nemám rád zmeny a veľmi ma zamrzí, keď som niekde na niečo zvyknutý a zrazu to je inak. Chuťovo alebo vzhľadovo. Našťastie mám pár obľúbených podnikov, kam chodím rád. Do každého za niečím iným. Inam na denné menu, inam na pizzu, inam na rebrá, inam na čínu, inam na burger, inam na cestoviny. Všade robia dobré niečo iné. No možno máte nejakú reštauráciu, kde vám od nich chutí všetko. Je to o tom, kto má aké chute a aký vkus. Na mňa osobne napríklad zapôsobí aj taká podstatná maličkosť, ako je chutná domáca tatárska omáčka. Pretože nie všade ju majú. U mňa má takáto reštaurácia obrovské plus. Pretože jednoduché je kúpiť tatarku vo fľaši, alebo ju dokonca doniesť na tanieri v tých malých sáčkoch.
Je veľmi príjemné, keď po dlhom čase idete sadnúť niekam, kde ste neboli spokojní a zistíte, že sa zlepšili. Dokonca, že vám tam chutí. A začnete tam opäť chodiť. Pretože, tak ako sa niekde môžu služby skurviť, tak sa niekde môžu zlepšiť. Pretože niekde sa mohli poučiť na svojich chybách, niekde zmenili vedenie, niekde sa vymenil personál, niekde začali variť z iných surovín a podobne… . Určite ste si všimli, že rád dávam príspevky o rôznych podnikoch. Tie, kde som bol spokojný aj menujem a pridám fotky. Tam, kde som spokojný nebol, tie menovať nebudem, pretože im nechcem uškodiť. Radšej im to napíšem do správy alebo to poviem personálu. A je na nich, ako to vezmú. Poriadne som sa nasral asi iba raz. Že som vybuchol. Ale to je iný príbeh. Už som ho tu dával 😀 A taktiež som nemenoval.
Každopádne, patrí sa dobrý podnik pochváliť. Nechať recenziu alebo dať odporúčanie. Nie vždy však máme dobrú skúsenosť. A je viacero možností, ako sa s tým vysporiadať. Buď nikomu nepovieme nič a už sa tam nikdy nevrátime, alebo im necháme zlú recenziu na ich stránke, alebo ich oslovíme mailom či do messengera – diskrétne, aby im to neuškodilo a aby si dávali na konkrétne chyby pozor. Pretože chyby robí každý. Môže sa stať, že jeden z 500 zákazníkov nebude spokojný. To sa dá. Horšie je, keď nie je spokojný každý druhý hosť. A každý podnik by si mal uvedomiť, že k ním chodia ľudia utrácať svoje zarobené peniaze. A podnik by si tieto peniaze mal od svojich hostí taktiež zarobiť. Príjemným čistým prostredím, ochotnou obsluhou, dobrým jedlom. To by mala byť samozrejmosť, no nie všade je tomu tak.
Ďalšia vec je, keď ste ešte v konkrétnom podniku neboli a už naňho pičujete. Pritom stačí sa tam ísť pozrieť osobne a ochutnať. Potom môžete kritizovať.
Taktiež nie je v poriadku, keď si hosť myslí, že je pánom obsluhy. Že obsluhujúci personál sú jeho sluhovia, veď predsa služba je odvodená od slova slúžiť. Služba to je, ale nie sú to sluhovia, o ktorých si môže každý hosť obtrieť papuľu. Vzťah hosť a personál nie je rozdelenie pán a sluha. Sedieť pri stole alebo stáť na druhej strane pultu neznamená, že ste niečo viac než čašník či predavačka. Lenže mnohí si radi vybijú svoje nálady na čašníkovi, barmanovi, sbskárovi, šoférovi, taxikárovi, upratovačke… Lebo v robote ani doma si títo ľudia nevedia dupnúť, majú zbabelo sklopené hlavy pri šéfovi a doma pri žene a tak musia niekde prísť ukázať, akí sú to páni. Dirigovať, rozkazovať, vrčať. Ani pozdrav, ani prosba, ani poďakovanie.
Alebo tí ľahostajní rodičia. Prídu do reštaurácie a nechajú to svoje nevychované decko pobehovať pomedzi stoly, kričať, naháňať sa pomedzi hostí a obsluhujúci personál. Ani ich nenapomenúť, nič. Až kým nepríde plač. A ono skôr či neskôr ten plač príde. Pretože roh stola je tvrdší než detská hlava a podlaha pevnejšia, než kolená.
Čo mi taktiež vadí je, keď do reštaurácie príde niekto so psom a ani sa neopýta, či tam vôbec môže. Akoby poniektorí nerešpektovali, že sú ľudia, ktorí majú alergiu na zvieratá. Čo samozrejme neznamená, že nemajú zvieratá radi. Tí, ktorí tieto alergie máte, viete o čom hovorím. A príde mi absurdné, postaviť psa na stoličku, alebo dokonca na stôl. A nikto nič nepovie. Ani obsluha. Čo bude nasledovať? Budú ľudia chodiť so zapálenou cigaretou do obchodov?
Veľa vecí sa dá odpustiť, keď je obsluha príjemná a milá a keď si vie personál a vedenie uznať chybu. Druhá vec je keď sa s vami napríklad hádajú, aj keď pravda je na vašej strane. Keď sa nevedia ospravedlniť za spálené alebo surové jedlo, za špinavý príbor, za kúsok drátenky v polievke a podobne… A keď ste to vy, kto sa za to ospravedlňuje im. Minule som žasol, keď mi doniesli kurací stejk, vo vnútri surový, ružový. A čašník, vedúci, dokonca aj kuchár ma budú presviedčať, že to musí byť surové, lebo je to predsa steak. OK, ale nie stejk z kuracích pŕs. Aby to bolo úplne surové, krvavé, ružové. Ono, môže sa to stať ako chyba, ale hádať sa s hosťom na takejto veci? Nepripustiť si chybu? Poniektorí si neuvedomujú, že aj v SNV je veľká konkurencia, čo sa gastra týka. Či už sú to reštaurácie, kaviarne, bary… .
So službami je to ale aj takto. Keď niekam prídete a tie služby sú nekvalitné, nekompletné, zlé a chcete niečo reklamovať alebo sa na to právom slušne sťažovať, tak sú dve možnosti. Buď sa poskytovateľ služieb alebo nejaký výrobca bude zlepšovať a posunie ho to ďalej, alebo vám povie, aby ste šli inde, keď sa vám nepáči.
Keď príde napríklad nejaký food kritik, alebo nejaká kontrola či konkurencia na obed, tak mu kuchár môže buď do jedla napľuť, alebo mu pripraviť také jedlo, že naňho nikdy nezabudne. V dobrom. Aj toto je o ľuďoch.
Alebo keď prídete do fitness centra, kde je súčasťou poskytovaných služieb aj sprcha, keďže ju tam majú, tak by mala byť udržiavaná. A hlavne, keď vidíte, ako sa obsluha nudí, no nejde to dať do poriadku, ani to umyť, ani pretrieť, ani doplniť papier, utierky. A tak opäť môže nastať viacero situácií. Buď sa o to začnú starať, dbať o hygienu a nebudú hazardovať so zdravým ľudí, alebo vám povedia, aby ste sa sprchovali doma, keď sa vám nepáči. Alebo aby ste chodili inde.