Spomínam rád a rád o spomienkach píšem, aby som sa o ne podelil s ostatnými, prípadne im pripomenul časy minulé.
Určite si mnohí pamätáte na svoje detské a školské časy. Aká móda fičala, aké hračky ste mali a po akých ste túžili, aké boli vtedy výdobytky techniky a čo bolo cool. Nie všetko sme si mohli dovoliť mať a vždy sa našiel nejaký majetnejší kamarát, alebo spolužiak, ktorý mal niečo, po čom sme túžili, no nechcel sa podeliť, ani požičiať to. A tak sme si navzájom závideli, komu čo rodičia kúpili, alebo dopriali.
Už v škôlke deti obdivujú hračky a chceli by si ich vziať domov. Mne sa vždy najviac páčilo drevené gazdovstvo – stajňa, kurník, postavičky, zvieratká. Myslím, že aj dnešné deti by v tom našli zábavku na veľmi dlho. Na obdiv sa vystavovali aj farebné sponky do vlasov, gumičky, mašličky, autíčka, bublifuky, pískacie tričká, píšťalky, mončiči, PEZ cukríky, trojkolky a detské digitálky, ktoré nemali skutočný displej, ale iba založený obrázok, na ktorom bol zobrazený vždy ten istý čas. Mnohí túžili po šľapacom aute, alebo po plastovej tatrovke, na ktorú sa položilo jedno koleno a druhou nohou sa odrážalo. Z chlapcov sa stávali chodníkoví piráti.
Na základnej škole sme medzi sebou obdivovali ďalšie veci. Pamätám si, keď sa začali predávať ježkovia z rádia ROCK FM a každý musel niektorého z nich mať. Ja som mal Ježka Dežka 😀 Dostupné bolo aj tamagoči, aj keď nie to originálne, ktoré keď raz umrelo, tak ste hru mohli zahodiť do koša. Na trhovisku sa dalo od Vietnamca kúpiť tamagoči, ktoré sa dalo donekonečna resetovať a oživovať. Taktiež fejkové g-shock hodinky, kazeťák FIRST, hifi veže /my sme mali AIWA/, dvojdeky, wolkmeny, diskmeny, audiokazety, videá, TV games, šiltovky so sieťkou, ktorým sa lámali šilty, tepláky na cvoky, okolo ktorých sa na látke zbierala časom hrdza, tenisky „číňany“ a samozrejme lejzer. A čím viac nadstavcov, tým väčší frajer. Svietili sme si nimi po večeroch do okien. A flanelku som tak veeeeľmi chcel. A keď som ju dostal, tak som sa ju hanbil nosiť.
Keď sa šlo von, alebo na školský výlet, nesmeli chýbať ľadvinky, slnečné okuliare s dúhovými sklami, chlebník, obedár a Príručka mladých svišťov. Frajer bol ten, kto mal šiltovku s osemkrát prešitým šiltom, zelenej farby zospodu. Vtedy bola šiltovka pravá. Kto bol šikovný, vyrobil si spľuvatko, prak, či gumipušku. Hrali sa céčka, guličky, pogy, človeče, sázky a dostihy. Ruky sme mali obité z klik-klaku. Guličky sme zháňali aj z dvier na garážach. Pri chvíľke nepozornosti sme ich proste niekomu odšrúbovali.
V telke fičalo Poďte s nami, Od Kuka do Kuka, Harvepino, Quix, Slniečko na rukavičke, Raťafák plachta – programy pre deti s Františkom Výrostkom, Patríciou Jarjabkovou atď. Sledovali sme taktiež hitparády a obľúbené seriály. Mal som rád Akty X, Komisár Derrick, Dempsey a Makepeace, Randall a Hopkirk, MacGyver, Emil z Lonnebergy … . Bolo ich naozaj veľmi veľa. Rozprávok a seriálov. Dnes už televízia nemá takú úroveň, akú mala vtedy.
Časom sme sa poniektorí hanbili nosiť už hranaté školské aktovky a tak sme si kupovali batohy – kožené, alebo látkové. Sport Billy 😀
Spolužiaci sa hádali, kto má doma pevnú linku, hifi vežu, videorekordér, žalúzie a komu rodičia dovolia lepiť v izbe plagáty z obľúbených časopisov – Bravo, Maxi Super, Fifík, Kamarát, Popcorn… . Ale určite si pamätáte aj na Ohník a Včielku. V tých ale ešte neboli prílohy, ktoré sme taktiež zháňali – piercingy, nálepky, tetovačky, náramky, prívesky. Ja som si ale dal náušnicu nastreliť v Jednote, neskôr ju nahradil ornamentový krúžok.
A čo kľúče? Nosili ste ich na krku na šnúrke? Alebo v plastovom šrubovacom púzdre spolu s mincami? A mali ste na nich tie farebné rozlišovače? Ja som na krku na šnúrke nosil mobil. Vtedy ešte boli telefóny takýmto používaním nezničiteľné. Motorola 2288, Nokia 3310 /kto mal kúpený náhradný kryt, bol frajer/, alebo vyklápačky od Motoroly. A mnohí si na mobil k anténe lepili malé nálepky, ktoré blikali tesne pred tým, ako začal telefón vyzváňať. Skladali sme si vlastné melódie, z wapu sťahovali čiernobiele obrázky a macher bol už ten, kto mal mobil s polyfónnym vyzváňaním, neskôr s farebným displejom, symbianom, fotoaparátom.
Keď škodovku, tak stuningovanú, aby už z desiatich kilometrov bolo počuť, že idete. Kto mal bicykel, priblížil sa predstave motocykla tak, že si ku kolesu založil kúsok plastového kelímka, ktorý rapkal o špice.
Elektronika bola vtedy kúzelná, no teraz, odstupom času sú na ňu už len úsmevné spomienky. Niekto mal tv games od Vietnamca, niekto tetris, Commodore 64, niekto Didaktik, niekto SEGU, Gameboy. V kazeťáku hral Mr. President, Captain Jack, Haddaway, E-rotic, Scooter, Thunderdome, Terrordrome, výberovky Bravo hits a mnoho ďalšieho. Pri panelákoch sa vymieňali kartičky hokejistov, nálepky z Lutry, či Koukou Roukou. A keď skateboard? Tak široký, s pekným obrázkom na spodnej strane.
Tých spomienok a rôznych vecí, hračiek, módnych výstrelkov, seriálov, časopisov a mnohého ďalšieho je strašne veľa a určite som na väčšinu z nich zabudol. Ale aspoň takýmto kúskom som vám snáď pripomenul detstvo a školské časy.
A na čo si spomínate vy? Čo ste mali doma, alebo po čom ste túžili a nikdy ste to nemali?