Čo všetko tu máme?
Dostatok osobností, umelcov, zvukov, farieb, lavičiek, parkov, kostolov, fotografií, ambícií, športu, spomienok, výkladov, parkovísk, nákupov, herní, teplákov, silikónov, svalov, drog, alkoholu, afér.
Viac výhľadov na hory, ako v papuliach miliónových miest a vzduch nie je zbraňou hromadného ničenia. MHD nie je neúnavný ľudský odšťavovač a nemusíme sa ponáhľať na metro, aby sme stihli žiť v betónových predstavách bossov, zavretí do pracovnej doby.
Peniaze sa nepovaľujú na každom rohu, o to viac šikovnosti je v ľuďoch, aby ich zarobili.
Máme viac času a tempo ľudských tokov nestrháva brehy chodníkov, aby sme boli všade včas. Ani autá nehrajú non-stop hada na každej križovatke a deň neprehlušuje klaksónová symfónia.
Skôr sa chodí spať a námestie má viac priestoru na oddych.
Nepovaľujú sa na ňom mŕtvoly, bez povšimnutia okoloidúcich, kamióny nerozrážajú davy, výbuchy netrhajú ľudské mäso a omietku, aj keď je v móde nosiť bradu.
Na letných terasách sú si všetci známi a nikoho nič neprekvapí.
Všetko akoby bolo pod kontrolou.
Stiesňujúce a zároveň bezpečné.