Aj keď je tento deň venovaný deťom, budem obsah príspevku adresovať skôr rodičom. Z časti aj kvôli tomu, že nie všetky deti ešte vedia čítať, alebo ich rodičia neviedli k vzťahu k čítaniu a tak ním pohŕdajú.
Ako som sa už niekoľkokrát vyjadril k medzinárodným dňom a rôznym výročiam, tieto dni slúžia na pozastavenie sa a uvedomenie si, čo a koho máme vo svojom živote. Pri všetkých tých životných situáciách, problémoch, práci, záľubách a tempe nemôžeme mať non-stop v hlavách len naších blízkych a tak aspoň tieto príležitosti slúžia na pozastavenie sa a vzdanie úcty všetkým ľuďom, ktorých existenciu neberieme ako samozrejmosť. Neznamená to, že v iné dni ich máme radi menej.
Pozorujem ľudí okolo seba a snažím sa ich pochopiť. Mnohí svojim správaním dokazujú smutnú skutočnosť, že svoje deti berú ako samozrejmosť. Ako niečo nahraditeľné. Ako vedľajší produkt sexu. Ako nádor, ktorý sa dá prinajhoršom z tela vybrať a zahodiť ako biologický odpad. Liečia si na nich svoje životné prehry, zmarené sny, ciele, frustráciu. Pohrávajú sa s myšlienkou interrupcie a to aj z malicherných dôvodov. Lenže dieťa nemôže za nezhody ľudí, ktorí ho počali. Nemôžu sa ho len tak zbaviť, ako keď si niekto kúpi stierací los a zahodí ho do koša nezotretý. Vždy je to nový život, nový človek, originálna bytosť so svojim jedinečným talentom, predpokladmi, schopnosťami a musí mu byť dovolené ich prejaviť. Podieľať sa na živote na Zemi.
Je mnoho ľudí, ktorí deti nemôžu mať a myslím si, že by sa k nim správali zodpovednejšie, ako tí, ktorí berú rodičovstvo ako samozrejmosť. Lenže súložiť dokáže aj každé zviera a každá primitívna bytosť. Druhá vec je dokázať sa zodpovedne k rodičovstvu postaviť a byť človekom. A v detskom svete je tak veľa trápenia a bolesti, spôsobenej vrodenými absťakmi, chorobami, zneužívaním, nespravodlivosťou, násilím, hladom.
Ak si je niekto vedomý svojej psychickej nestálosti, drogovej závislosti, choroby, nezodpovednosti a neschopnosti uživiť potomka, tak by ho od toho mal ušetriť a dbať o aktívne používanie antikoncepcie.
Deti nasávajú všetko okolo seba ako špongia. A bohužiaľ aj to zlé. Rozchody, nezhody, hádky a nikdy neviete, ako ich to môže poznačiť. Nevedia si totiž veci vysvetliť tak, ako dospelý človek a vnímajú všetko úplne inač. Nevidia príčiny, asociácie a nechápu svet dospelých. Pekne to bolo ukázané v jednom filme. Deti vidia, že si dospelí podávajú ruky, ale nevedia, že si ich pri podaní aj stisnú. Preto, keď vám dieťa podá ruku, tak vám ju nezovrie prstami. Má ich uvoľnené.
A ak sa deti začnú deformovať, mať zlozvyky, neresti, holdovať zlu, má to vždy len dva dôvody. Buď je to výchovou, alebo svetom, ktorý sme pre nich skazili my dospelí.
Videl som vo večerných hodinách malé deti, sprevádzané ožratými rodičmi, alebo prisediace niektorému z nich a pozorujúce, ako sa správne pije alkohol, fajčia cigarety a nadáva. Rodičov, ktorí ťahajú za sebou plačúce dieťa ako hračku na povrázku, pretože šalejú z vlastných dospeláckych životov a je im jedno, že dieťa sa chce ešte aspoň chvíľu hrať. Rodičov, ktorí sa ponáhľajú večer k televíznej obrazovke tak zúfalo, že radujúcemu sa dieťaťu, ktoré sa teší z vystúpenia Mikuláša surovo povedia, že to nie je skutočné a ťahajú ho preč. Rodičov, ktorí utekajú do škôlky, pretože na svoje dieťa zabudli, alebo dokonca je nutné ich oboznámiť telefonicky, že naňho zabudli a spokojne sedia doma na gauči. Rodičov, ktorí namiesto toho, aby dieťaťu vysvetlili, že niečo robí zle a aké by mohlo mať jeho konanie následky, ho radšej rovno zbijú. Rodičov, ktorí posielajú svoje deti kradnúť do supermarketov, alebo im sami nakladajú tovar do školských aktoviek, alebo kočiarov. Rodičov, ktorí namiesto nehy, pohladenia a ľudského tepla zahrnú deti plyšákmi, kupujú si ich pozornosť a odpustenie hračkami. Rodičov, ktorí deti neučia hygienickým návykom, slušnosti, čistote, upravenosti, ale všetku výchovu nechávajú na učiteľky. Rodičov, ktorí nechajú dieťa stáť pred herňou, zatiaľ čo hádžu do automatov posledné peniaze. Rodičov, ktorí sa neboja nechať kočiar s bábätkom bez dozoru pred dverami obchodu a spokojne si nakupujú. Rodičov, ktorí odkopnú dieťa do ústavu nie len zo strachu a neschopnosti sa o dieťa postarať, ale z čistej bezcitnosti a nezáujmu. Rodičov, ktorí dieťaťu nedajú najesť, pretože posledné peniaze zožrali ich závislosti. Rodičov, ktorí testujú, koľko rán, bolesti, modrín, krvi a sĺz dokáže dieťa zniesť. Rodičov, o ktorých nemá zmysel ani písať…. .
Nie som rodič, ani neomylný. Neviem, či by som bol dobrým, alebo zlým otcom, no úmyselne brániť novému životu k miestu na Zemi odpornými zákrokmi, utekať pred zodpovednosťou a radšej byť medzi osobami v pátraní, alebo bezdomovcom na úteku, postaviť závislosti, násilie, frustráciu, zvrhlosť nad úlohu rodiča mi je vrcholne proti srsti.
Milí rodičia, pojem OTEC a MATKA nie je titul. Je to pocta, ktorú si treba zaslúžiť, nie len odsúložiť.
Neberte deťom sny, detské ilúzie, dôveru, sladkosti, sebeckosť, nerozvážnosť, prhkosť, plachosť, nestálosť. Majú také byť. Nebuďte ich kvôli vlastnému šialenstvu z detských predstáv.
Čítajte im knihy s jasnou symbolikou dobra a zla, klasické rozprávky, na ktoré si pamätáme z detských čias my.
Ak dieťa vezmete von s novým bicyklom, nevracajte sa domov tackajúci, v jednej ruke trojkolka a na druhej zavesené dieťa.
Neprevracajte nedočkavo oči, keď sa dieťa po vyzdvihnutí zo škôlky chce ešte chvíľu hrať na dvore s kamarátmi.
Dávajte mu najavo, že ho milujete. Že je podstatné, dôležité.
Nedávajte ich do jaslí a materskej školy len preto, aby ste sa ich zbavili a celý deň sedíte doma. Určite chcú byť čo najviac s vami a užívajte si každú možnú príležitosť byť spolu.
Nevyčítajte mužom, že vy ste tie, ktoré trpia pri pôrode, pretože poslanie ženy je vynosiť plod, priniesť na svet nový život a tým ho uchovávať.
Pomáhajte ženám, pretože nie je ich výhradná povinnosť byť dieťaťu nablízku od narodenia, zatiaľ čo vy sa naďalej naplno venujete svojim koníčkom a kamarátom. Nie sú slúžky, ani pestúnky. Prevezmite zodpovednosť ako správni chlapi a buďte im nablízku.
Veďte deti k reálnym životným vzorom, k zmyslu a významu dobra a zla, tradíciám.
Nezabíjajte v nich detské sny a predstavy o živote. Nemali by kopírovať váš život, vaše predstavy a pohybovať sa vo vami vytvorenej šablóne, nastavených mantineloch, nezmyselných pravidlách.
Nedávajte dieťaťu ako štart do života ťarchu vlastných omylov, nech nezačína svoju cestu z mínusu, s kazmi, dlhmi, absťákmi, výčitkami. Dieťa je čistý list papiera, nepoškvrnené. Nemôže za chyby dospelých.
A SAMOZREJME VŠETKÝM DEŤOM PRAJEM K DNEŠNÉMU DŇU LEN TO NAJLEPŠIE.
VĎAKA VÁM ĽUDSTVO NEZANIKÁ.
Autor článku: Miroslav Hnát