Každý majiteľ/vedúci nejakého zariadenia, či už je to reštaurácia, bar, kaviareň alebo krčma, chce, aby mu to šlo. Aby sa ľudia radi vracali a aby sa tam udržal nejaký štandard. Aby ľudia, ktorí tam chodia, dostali vždy to, na čo sú zvyknutí. Lenže, nie každý vie takýto podnik viesť, alebo nemá skúsenosti, alebo si vyberá zlých ľudí. Starých, vyhoretých, alebo rodinných príslušníkov, kamarátov, alebo niekoho zamestná z ľútosti. Lebo chce niekomu pomôcť. Každopádne, treba vedieť kontrolovať, ako zamestnanci pracujú, či udržujú imidž prevádzky a či to nie je tak, že kocúr nie je doma, myši majú hody. Ale veľa zamestnancov si myslí, že môžu mať v piči. Že to nie je ich, že tam iba pracujú. Tak na to serú. Veď, svoje peniaze dostanú, či sa snažia alebo sa nesnažia. Neuvedomujú si, že sú taktiež tvárami daného podniku, pretože ich tam hostia vidia a prichádzajú s nimi do styku. Nie s majiteľom. S personálom.
Prídete do krčmy, ktorá už má nejaké svoje meno. A vidíte rozdiely v obsluhe, podľa toho kto robí. Podľa toho dostanete aj kvalitu služby, za ktorú ste ochotní zaplatiť. No za peniaze, ktoré ste si zarobili v práci a ste ochotní ich minúť na jedlo, pivo, službu, chcete dostať náležitú kvalitu. Aby ste odchádzali spokojní, nie nasratí, znudení, sklamaní, so sračkou na krajíčku.
A je smutné, keď dostanete chuť na pivo, chladené, od smädu a prídete do prázdnej krčmy, kde nevidíte ani hostí ani personál. Lebo prázdna krčma pre poniektorých čašníkov znamená, že sa môžu niekam zašiť, ľahnúť si, mať v piči. Načo by zatiaľ leštili poháre, vetrali alebo utreli na terase stoly a stoličky po daždi, aby si tam ľudia mohli sadnúť. Nie. Zašijú sa do riti, lebo to nie je ich prevádzka, ani ich biznis, ani ich majetok. A keď sa už tá znudená obsluha objaví, tak prichádza smutná konverzácia zákazníka s čašníkom, kde viac rozpráva ten zákazník:
Z: „Dobrý večer.“
Č: „….“
Z: „Poprosím vás jedno pivo, sadnem si vonku, ďakujem.“
Č: „…..“
A ani mu nenapadne ísť tie stoly a stoličky utrieť od vody. Načo. A načo sa vôbec len pozdraviť, hejže. Hosť sa nesmie cítiť, že je v podniku vítaný.
Donesie to pivo. Hnusné, teplé, zvetrané. No vypijete ho na šupu od smädu. Viete ale, že ďalšie si nedáte. Prídete zaplatiť, pretože načo by obsluha chodila za vami. Je zase zašitá niekde vzadu pri displeji.
Z: „Nejaké čudné je dnes to pivo.“
Č: „Ta, lebo nešlo dnes.“
A to je celé vysvetlenie, prečo ste za svoje peniaze dostali „kvalitu“. Ani bu, ani mu. Zaplatíte, odchádzate do riti. A ešte schválne nahlas pozdravíte, pretože očakávate že nedostanete spätnú väzbu.
Z: „Ďakujem, dovidenia.“
Č: „….“
A potom sa tam vráťte alebo to odporučte známym. Iste, jeden zákazník hore-dole, no každý zákazník prináša nejaké peniaze. Lenže mnohé služby u nás sú buď: „Keď sa vám nepáči, choďte inde.“ Podstatne menej je takých: „Prepáčte, už sa to viac nestane.“
A keďže máte gastro vzdelanie a prax v rôznych prevádzkach, tak viete ako to má vyzerať, ako to má chutiť a ako má byť prezentovaná daná služba. A nie, že sa cítite vinní, že ste tam prišli. Škoda.