A máme po vianočných trhoch. Neviem ako vy, ale ja ich mám o trocha radšej, než letný Spišský trh. Možno je to tým, že mám rád Vianoce a celé to obdobie pred sviatkami a počas nich. Škoda, že tento rok nespríjemnil atmosféru vianočných trhov sneh. Ale aspoň nevyliezla do komentárov horda uvedomelých občanov, že prečo nie sú podľa ich predstáv upravené chodníky.
A obsah trhov? Už štandardne sme sa mali kde najesť, aj kde si vypiť, aj si kde niečo nakúpiť na pamiatku – medovník, prívesok, náramok, čiapku, hračku, niečo do domácnosti atď… . Ja síce na trhoch málokedy niečo zjem, zato vypijem toho dosť. A potom som ukecaný na všetky strany, aj keď si to potom nepamätám. Čo už, niekto je agresívny, niekto ukecaný, niekto nadržaný 😀 Každopádne, piatok bol silný, ale aspoň som stretol pár ľudí a mal sa s kým porozprávať a pripiť si. Aspoň čo si pamätám. Trocha ma mrzelo, že počas trhov nehrali celú dobu z veže koledy. Bolo by to pekné. Keď to ide v iných mestách, môže to ísť aj u nás.
Príjemne ma prekvapila účasť na trhoch. Celkom dosť ľudí. Snáď po nich neostal príliš veľký bordel, pretože to som si už nevšimol. Chcem ale poukázať na jedno a netýka sa to iba trhov, ale celkovo – keď sa sťažujete na to, že sú preplnené malé smetné nádoby, tak je to občas aj tak, že tie nádoby sa vyprázdnia, no vzápätí tam niekto napchá dve krabice od pizze. A už je to plné. Lenže nie je možné, aby pri každom koši stál nonstop nejaký človek, aby to neustále vyprázdňoval.
Iba blbec vezme do toho najväčšieho davu psa. Medzi všetky tie pachy, ruchy, zvuky a množstvo cudzích ľudí. Keby si ale človek aspoň na chvíľu vymenil so svojim psom zmysly a vyskúšal si, aký má pes čuch alebo sluch, tak ho v živote na také miesta nevezme. Ani na terasy, ani do podnikov. A dupľom, keď vidieť, že je ten pes maximálne vystrašený. To sú akože milovníci psov?
Aj tá obozretnosť sa vždy ukáže. Parkovanie, štuchanie, predbiehanie sa, nevnímanie jeden druhého. Keď sa niekto dokáže zrazu zastaviť a uprostred chodníka rozprávať. Akoby nevidel, že tam nie je sám. Ale čo už. Aj takí sme my ľudia. Ale ta príjemnejšia časť sú všetky tie úsmevy, podania rúk, zvítania, rozhovory, priania.
A na záver spomeniem aj ďalšiu smutnú stránku trhov – vreckárov. Zlodeji aj tento rok úradovali už od piatka a vyvrcholilo to okradnutím stánkarky, kedy jej vzali tržbu aj doklady aj dokumenty.
Snáď ste si ale trhy užili v rámci svojich možností a pochutnali si na niečom, alebo na niekom 😀