Mám pocit, že je tých správ o nešťastiach akosi veľa. Možno je to tým, že pribúda kadejakých spravodajcov, blogerov atď. A je to možno aj tým, že ľudia po takýchto správach túžia. Lenže si treba uvedomiť, že tie nešťastia sa stávajú reálnym ľuďom, ktorí majú svoje životy, pocity, rodiny, bolesti… . A udivuje má tá zloba pri úmrtiach na ceste alebo celkovo pod správami o úmrtí niekoho. Smajlíkovanie, vyškieranie sa, vysmievanie sa a priblblé komentáre odborníkov na cudzie životy. Ale keby sa to stalo im alebo niekomu z ich rodiny, tak by im tie papule sklapli. My tu ako spoločnosť ideme totálne do riti. Každý by chcel pre seba nejakú vážnosť, rešpekt, pochopenie, ale nie každý to dokáže aj dať. Iba prijímať, očakávať, nastavovať ruky. OK, jedna vec je, keď ste niekoho nemali radi alebo ste sa s ním nestotožňovali názorovo, spoločensky, politicky.. Ale vysmievať sa nešťastiu či smrti? Alebo to niekomu verejne priať?
A k tomu šoférovaniu.
Vedieť šoférovať neznamená, že prekračuješ rýchlosť, hazarduješ na ceste a ukazuješ ostatným, ako dokážeš zvládnuť tieto nebezpečné situácie. A myslíš si, že keď si šialenou jazdou do nikoho nenabúral, tak si dobrý šofér. Vedieť šoférovať znamená ovládať, čo znamená ktorá značka a dodržiavať ich. Vedieť šoférovať znamená, že vieš koľko sa jazdí v obytnej zóne alebo na parkovisku. Vedieť šoférovať znamená vedieť používať aj smerovky.
Mnohí si myslia, že tragédie na cestách sa ich netýkajú. Že je to nešťastie niekoho iného, a tak môžu jazdiť ako kokoti. Ale keď sa stane niečo zlé im, tak až potom chcú byť dobrí. Až potom ľutujú. Až potom by radi vrátili čas a šli pomalšie, bezpečnejšie, ohľaduplnejšie. Až potom idú na spomienkové jazdy, turovať motory a hrať sa na nejakú komunitu. Zapnete si rádio, počúvate o nehodách a vzápätí na to niekto oproti vám reže zákrutu alebo vás obieha šialenou jazdou. To sa fakt potrebujete poučiť na vlastnom nešťastí?
Mnohí sa nepoučia a naďalej jazdia ako debili. Aj napriek toľkým nešťastiam na ceste. Ale čo čakať, keď tu máme za celebritu vraha, ktorý pod vplyvom zabil na motorke na Zimnej ulici človeka a nebol potrestaný. A naďalej jazdí ako debil, nepoučil sa, očividne to ani neoľutoval a sopliaci si z neho berú príklad a turujú motory, ako keby nikto iný v živote nemal a nevidel auto. Akoby tým boli nejak výnimoční. Každý deň počujem o nejakej nehode. A koľkí si sadajú za volant opití alebo sfetovaní. A napriek tomu sa ľudia nepoučia a hazardujú nielen so svojim životom, ale aj so životom niekoho iného. A mnohí si myslia, že sú pretekári, lebo majú nejaké staré prdítko, alebo tatík má stavebnú firmu tak kúpil synčekovi audinu a tak môže chodiť a túrovať jak kokot po večeroch. Alebo sa nevojde do svojho pruhu a tak reže aj neprehľadnú zákrutu.
Nemáš prednostné právo jazdy a povolenie porušovať predpisy ani keď si kuriér, ktorý sa neustále sťažuje na robotu, ani keď si taxikár, ktorý má plnú hubu mafiánskych rozprávok o tom, ako vozil kadejakú smotánku, grázlov a skrachovancov, ktorí sa hrajú na mafiánov, ani keď rozvážaš pizzu a myslíš si, že si hlavá postava filmu Taxi.
A sranda, keď ťa niekto označí za negatívneho, lebo ti vadí keď niekto jazdí ako kokot, alebo sa hrá na pretekára v obytnej zóne; za negatívneho, keď niekto vlezie so štvorkolkou alebo prerobenom obytnom vane na lúku v národnom parku, kde sú všade tabuľky so zákazom a ešte k tomu v období hniezdenia; keď mi vadí, že niekto zhadzuje hniezda, plaší zver alebo zapučí schované mláďatá v tráve. A si negatívny, lebo ti to príde nesprávne.
A ešte si blbci točia, že ako rýchlo idú a dávajú to na svoje profily.