Píšem o pekných, príjemných, aj o nepekných, nepríjemných a vážnych veciach. Pretože nie je všetko iba dobré. Nie je všetko v poriadku a aj tie nedostatky a problémy je potrebné správne pomenovať. Píšem aj o politike, o rôznych kauzách, o ľuďoch ktorí škodia mestu, ale aj o úspešných ľuďoch, o zaujímavých aktivitách a projektoch, o dobrovoľníctve, o možnosti pomáhať iným, o kultúre, ale aj o láske, vzťahoch, výročiach, umení … . A za tie roky písania blogov na rôzne stránky a na rôzne témy si všímam, čo ľudí zaujíma a čo nie. Taktiež ako čítajú a na koľko rozumejú textu. Koľkí si aj otvoria článok, alebo sa vyjadrujú iba k nadpisu a obrázku. To všetko vidieť na počítadlách. A mrzí ma, že mnohí nechcú čítať o pekných veciach. O tom, že sa niekomu darí, že je niekto v našom meste v niečom úspešný a výnimočný, že sa niekto venuje niečomu prospešnému. Nechce sa im čítať o láske, o výročiach, o známych osobnostiach, o úspešných podnikateľoch, o aktivitách detí, o pekných akciách, o charitatívnych podujatiach, o umení, dobrovoľníctve, o pomoci ľuďom a o rôznych vyriešených veciach. Ľudia chcú byť ohúrení, pohoršení a krútiť hlavou. Chcú sa hádať, naťahovať, urážať jeden druhého. Polemizovať a vysmievať sa niekomu iba tak z princípu. A písať, ako sa majú zle a ako za to môže niekto iný. Je zaujímavé pozorovať, kto každý a čo všetko môže za to, že sa niekomu nedarí.
A ani sa nedivím, keď majú mnohí obyvatelia pocit, že je to tu iba zlé, že tu máme iba zlých ľudí a zlé situácie. Že všade je len zlo a negatívne správy. Pretože ich šíria a podporujú lajkami, komentármi, zdieľaním, čo je síce OK, no existuje aj iný obsah. Pekný obsah, ktorý prehliadajú a ignorujú. Obsah ktorý dáva nádej, inšpiruje, hreje na srdci a ukazuje, čo všetko je v živote možné urobiť, vybaviť, dosiahnuť, ovplyvniť, zmeniť. A najabsurdnejšie je ku každému príspevku sa snažiť silou mocou napísať nejaký vtipný komentár alebo do toho ťahať politiku či koronu. Akoby nič iné neexistovalo. Do každej témy sa ťahá politika a korona. To nič iné neexistuje?
Za tie roky som videl toľko škaredých správ, komentárov a hádok. Čo všetko si ľudia dokážu vykričať, čo si dokážu navzájom popriať, ako si vedia prekliať rodiny, vyhrážať sa, nadávať si, priať si smrť toho druhého.
Čo všetko ľudia vedia ignorovať a nepodporiť. Aspoň lajkom či zdieľaním, ak ide o dobrú myšlienku, o charitatívnu akciu, o riešenie niečoho dôležitého, o dobrovoľníctvo, o kultúru, o pomoc niekomu, o podporu ľudí v núdzi alebo niekoho šikovného z nášho mesta.
A ešte k tým „negatívnym“ príspevkom. Treba si uvedomiť, čo je pozitívne a čo negatívne. Pozitívny prístup nie je prehliadať existujúce problémy a tváriť sa ako je všetko skvelé. Pozitívny prístup je vedieť problém nájsť, správne ho pomenovať a riešiť ho. Keď dostanete defekt, tak pozitívny prístup nie je povedať si „no a čo, že mám defekt, veď dnes krásne svieti slnko“. Defekt sa tým ale neopraví. Pozitívny prístup je si ten problém uvedomiť, pretože je skutočný, a následne ho vyriešiť tým, že ten defekt opravíte. Negatívny prístup je podľa mňa škodiť sebe a okoliu tým, že neriešite a nevnímate reálne problémy, ktoré súvisia s kvalitou života v meste. Pozitívny prístup je všímať si okolie, aj blízkych ľudí okolo seba a keď majú problém, tak ten problém s nimi riešiť otvoreným rozprávaním o ňom. A zvažovať možnosti, ako to napraviť.