Tento rok to bude posledná súťaž a zbierka literárnych prác žiakov. Vraj to totiž nemá úroveň a žiaci to robili nasilu. Nie som si ale vedomý toho, že by práce poslali VŠETCI žiaci a študenti zo SNV, pretože to by bolo podstatne väčšie číslo. Zo všetkých škôl prišlo 101 prác a verím že dobrovoľných. A nemyslím si, že by sa niekto zo zúčastnených nepotešil, keď do ruky dostal knihu, v ktorej našiel aj svoje meno a svoj text. Alebo svoju ilustráciu. Pretože do toho projektu boli zapojené aj školy, aj ZUŠ. A nie, texty neprechádzali jazykovou úpravou, pretože by nebolo fér zasahovať do originálnych textov. Je to autentické a ľudské. Robiť nejaké chyby. Taktiež sa nezasahovalo ani do ilustrácií.
Aby som to dokázal zafinancovať, tak som opäť požiadal komisiu kultúry o finančný príspevok. Ale… asi poniektorí z nich nedokážu odlíšiť osobné spory od dobrej veci. Pretože nerozhodovali o mojej knižnej publikácii, ale o práci žiakov a pedagógov zo SNV. Ale tetuška sa cíti urazené za pravdu, ktorú som o nej povedal. Ale tu chce byť každý perfektný a aby bol iba chválený, obdivovaný a vážený. Lebo oni nerobia chyby a to že porozhadzovali peniaze kade tade na svojich obľúbencov, tak to nikomu nevadí. Zmachlené strigy a veľký kultúrnik v klobúku, ktorí uškodili aj kultúre v meste, aj mestským peniazom. Ešte si pamätám, keď som organizoval vystúpenie Andera z Košíc a chcel som vybaviť na vystúpenie Redutu. Viete akú odpoveď som dostal vtedy z MKC? Že Ander z Košíc nie je kultúra ani umenie. A samozrejme, že priestory som nedostal. Nakoniec som to urobil v Dome kultúry, ktorý ale bohužiaľ mestu nepatril a nepatrí. A vypredal som plnú sálu. Takže dámy a páni, pre tieto kreatúry nie je Ander z Košíc umenie, hlavná vec, že sme na jeho humore vyrastali a že doteraz jeho vtipy a rozprávanie šíria dobrú náladu.
PS: Ďakujem všetkým členom komisie, ktorí sa ma zastali a hlasovali za. Aspoň za časť z toho, čo som žiadal.
A opäť vám o tej literárnej súťaži niečo napíšem, keďže tu si veľké hlavy novoveskej kultúry dovolia povedať, že takáto súťaž nemá úroveň.
Pôvodný nápad na túto súťaž vznikol v Chile zhruba v roku 2001. V Európe bol tento projekt prvýkrát realizovaný v Budapešti v roku 2014 a zožalo to tam úspech. Ja som sa tejto súťaže zúčastnil v Prahe v roku 2016 – „Praha ve 100 slovech“ A prácu som písal v češtine, bez opráv a bez umelej inteligencie. A do zborníka som sa dostal. Zborník bol taktiež v malom formáte, s jednoduchou obálkou, bez ilustrácií a na ružovom papieri. /porovnanie vidíte na fotkách/ A tak som sa rozhodol skúsiť takúto súťaž aj v Spišskej Novej Vsi. Prečo nie? A niekto si dovolí povedať, že ten zborník nemá úroveň? Nepáči sa snáď niekomu vizuál obalu? Alebo texty? Alebo to, že sme tam zahrnuli aj nádherné výtvarné práce žiakov ZUŠ? Tak mali vyparádené zmachlené tetušky kultúrničky prísť s niečím vlastným. Neprišli s ničím. Ani hovno mimo pracovnej doby a zadarmo. Vedeli by, koľko to obnáša, prečítať toľko textov, zoradiť ich, napratať to do dokumentu, zháňať na to financie, vytlačiť to, vyrobiť bannery, zorganizovať slávnostné vyhlásenie a rozviezť osobne po školách všetkým zúčastneným žiakom knihy. Aby mali niečo na pamiatku. A nemyslím si, že by niekto z nich nemal radosť, keď do ruky dostal svoj výtlačok. Hmatateľný. Nie na displeji či monitore.
Takže, prinesiete do malého mesta na Slovensku takúto súťaž, a tu to poniektorým našim „kultúrnikom“ nevonia. Lebo oni tu robia svetovú úroveň kultúry a umenia. Iba že by nie. Ale čo čakať od ľudí, ktorí sa dostávajú do vedúcich funkcií skrz pretlačenie politikmi alebo županom. Nie skrz výsledok vo výberovom konaní. To sa to potom pracuje a vyjadruje k práci niekoho iného. K práci, za ktorú nič nemám, na rozdiel od všetkých tých vedúcich a odborníkov do kultúry, ktorí mimo svojej práce a pracovného času nepriniesli NIČ. A dokonca si poniektorí chodili za mestské peniaze robiť svoje výstavy do Ameriky a kade-tade za peniaze mestských príspevkových organizácií.
A takí veľkí milovníci kultúry a funkcionári to boli a sú, že im nevadilo, že v budove Reduty cca 20 rokov kysol toxický odpad v podobe 6,8 ton holubieho trusu a mŕtvych vtákov. Nad hlavami ľudí, ktorí chodili do divadla. Tak takáto kultúra. Ale stačí sa pozrieť ako vyzerajú aj historické budovy v SNV a koľko sa im venuje pozornosti. Zvonku, aj zvnútra. A že nie sú peniaze? Stačí sa pozrieť, na čo všetko peniaze sú. Na čo všetko sa rozhadzuje, čo všetko sa nakupuje, komu sa platí za predražené služby či vystúpenia. Aké honoráre sa komu vyplatili, namiesto toho aby podporili našich umelcov.