Môžete zhadzovať a zatracovať časy školy a učiteľov, no aj na to, aby ste si mohli prečítať nejaký motivačný blud, že škola nie je dôležitá, musíte najprv vedieť čítať. Aj na to, aby ste mohli písať blbé komentáre, nadávať, hádať sa a vysmievať sa niekomu, ste sa museli najprv naučiť písať. A kto vás to naučil? Koľkých z vás to naučili doma? Plynulo čítať, písať, počítať a mnoho informácií o prírode, vede, vesmíre, dejinách, psychológii, spoločnosti, ekológii atď? Kde ste sa pravidelne učili, že po vychádzke si treba umyť ruky? Ako sa správať k hračkám či iným deťom? Že sa treba pozerať či nejde auto, kým cez cestu prejdete? A čo všetky tie zaujímavé súťaže, krúžky, športové triedy? Čo marketing, manažment, programovanie hier, aplikácií, vypracovanie a čítanie technologických postupov, učenie sa od majstrov bojovým umeniam či filozofii? Všetko sa to treba od niekoho naučiť. Nikto učený z neba totiž nespadol a to ani učitelia nie. Tiež sa to museli od niekoho naučiť a aj o tom je pokrok, delenie sa o skúsenosti a poznatky. A to, že sú mnohí vyhoretí? Porozmýšľajte prečo a ako sa dnes správajú žiaci a ich rodičia. Aké sú to mnohokrát svine zákerné skurvené. A to som ešte mierny. Lebo ako nazvať tých hajzlov čo v skupinkách prepadávajú ľudí, dílerov, feťákov na ZŠ a dievčatá, ktoré na wc obšťastňujú spolužiakov? Alebo ste snáď za to na svoje deti hrdí? A to ešte mnohí nemajú ani občiansky preukaz.
Všetko, celý život sa odvíja od schopnosti čítať, písať, počítať, mať aspoň základný prehľad o svete, vede, technike, histórii, umení, mať aspoň základné hygienické návyky a vedieť vychádzať v kolektíve. No ako vidíme, tak dnešná doba praje negramotnosti, zadubenosti, hlúposti, šíreniu bludov a dezinformácií, egoizmu, nezdvorilosti, neschopnosti vychádzať s inými ľuďmi a predstave, že Zem je plochá. 😃 Okrem mnohých ďalších podivných teórií. A to ešte nie sme pri hygienických návykoch. Ale to si len stačí pozrieť, kto každý sa nesprchuje po cvičení, prezlečie sa a ide rovno do práce alebo na rande 😃
Učiteľom k ich dnešnému Dňu prajem veľa elánu, pružnosti a trpezlivosti, pretože dnešné deti sú iné, než tie pred 10 – 20 – 30 – 50 rokmi. Majú iné záujmy, predstavy, názory, hodnoty a myslia si, že urobia dieru do sveta niečím iným. Mnohí si totiž myslia, že tú dieru urobia drzosťou, aroganciou, ľahostajnosťou, agresivitou, drogami a pretekaním sa v tom, kto je väčší blb na tik-toku. Česť mnohým výnimkám samozrejme. Pretože veľa detí má záujem o učivo, poznatky, záujmové krúžky, debaty, vedomostné súťaže, remeslá, literatúru, prednes poézie a prózy, rozvoj osobnosti, mimoškolské aktivity… . A mnohé deti sa vzdelávajú aj samé od seba. Aj mimo školských lavíc majú hlad po vedomostiach a informáciách. A vo vlastnom záujme sa učia aj to, čo v škole nie, pretože to nie je v osnovách. Ale za to učiteľ nemôže. Že tam chýba napríklad predmet finančná gramotnosť, kritické myslenie, argumentovanie, slušné správanie … . No vďaka mnohým materiálom na internete je možné sa veľa vecí doučiť. Ak o to má niekto záujem sám od seba. No čo nenaučí žiadna škola? Ako byť šťastným, ako nájsť svoj talent, ako byť dobrým a férovým človekom, kamarátom, partnerom. Nenaučí ako milovať a ako odpúšťať. Ani ako byť v správnu chvíľu na správnom mieste. Môžeme sa však naučiť vedomosti vhodne využívať.
Pojem UČITEĽ sa v spoločnosti podstatne zmenil. Už to pre mnohých nie je vážený človek, ale dnes je už dokonca mnohokrát považovaný za nepriateľa, ktorý ľuďom ničí život na ceste za originalitou a pravým poznaním. Pretože sa ľudia radšej nechajú poučiť z internetových diskusií a od podivných motivačných rečníkov.
Poniektorí sa pýtajú, čo tí učitelia vlastne chcú? Na čo si toľko nárokujú a sťažujú sa? Prečo sú nespokojní s ohodnotením svojej práce, keď dokopy nič nerobia a majú kopec voľna a prázdnin. To všetko ale môže prehlasovať iba totálny ignorant, ktorý nepozná život ani jedného učiteľa alebo ho nemá v rodine. Videl by totiž, čo ta práca dáva, ale čo zároveň berie. Náročnosť práce a vyčerpanosť z nej nie je iba o fyzickej námahe. Ale to vie každý, kto pracuje hlavou, s ľuďmi, alebo má za niekoho zodpovednosť. Je rozdiel zvládať doma jedno – dve malé deti, obskakovať ich, alebo ich mať tucet a nespúšťať ich z dohľadu. Samozrejme sa aj tu nájdu jedinci, ktorí robia tomuto povolaniu hanbu. Ale to je v každom remesle.
A dôležitosť a postavenie učiteľa v spoločnosti a živote dieťaťa? Už len to, že majú trpezlivosť s hlučnými, posratými, pošťatými, soplivými deťmi, ktoré dokonca rodičia prinesú do materskej školy častokrát zanedbané, špinavé, v nevypratom pokrčenom oblečení, všivavé, choré alebo uplakané, pretože videlo hádku dvoch ožratých rodičov o to, kto z nich pôjde pohodiť decko do škôlky, aby mohli stráviť pokojný deň bez neho. Nejak tým rodičom nedochádza, že tam to ich dieťa nebude samo a s osobitým prístupom, ale bude v kolektíve iných detí, na ktoré treba neustále dozerať. Ak máte doma jedno alebo dve živé stvorenia, ktoré sa chcú neustále hrať, behať, kričať, šaliť sa, predstavte si, že by ste ich tam mali pätnásť. Každý deň. A toľko detí neutíšite alebo po obede neuspíte tak, že ich všetky označíte, ako na počítači, a stlačíte enter. Musíte sa im venovať.
Ďalšie dôležité postavenie učiteľa v živote dieťaťa? Vedenie k hygienickým návykom, správaniu sa v kolektíve, slušnosti, zdvorilosti, hodnote priateľstva. Taktiež často učia dieťa obliecť sa a zašnúrovať si topánky.
A to sme sa ešte stále nedostali k učivu a k základnej či strednej škole.
Potom prídu elementárne znalosti, bez ktorých sa dnes človek len veľmi ťažko zaobíde – to spomínané čítanie, písanie, počítanie. Ak nerátam rodičov, ktorí si myslia, že to svoje deti naučia lepšie v izolácii domova oni. Oni vraj najlepšie vedia, čo má ich dieťa ovládať, o čom má mať vedomosti, čomu sa venovať, čo rozvíjať a nech ich to učia internetové teórie, posolstvá, šialenstvá, konšpirácie. Tam sa totiž ukrýva absolútna pravda o svete. Nevadí, že tieto deti často nemajú znalosti gramatiky, nevedia sa vyjadrovať, vychádzať v kolektíve, nadväzovať známosti, nemajú šajnu o svete, geografii, histórii, umení, prírodných vedách. Stačí, že vedia nadávať, zapnúť počítač, ovládať dotykový displej a počítať peniaze.
A že sú mnohí učitelia vyhoretí, unavení a bez elánu? Pretože stratili nádej s tou zákernou bandou, ktorú nazývate deťmi a ktoré vychovávajú feťácke pesničky. Deti, ktoré namiesto učebníc a zošitov zaujíma viac, či majú v aktovke pribalené bluetooth repráky, tablet, drogy, alkohol. A takto sa s nulovými záujmami a koníčkami vyberú do školy. Bez záujmu o hlbšie princípy a hodnoty.
ČESŤ MNOHÝM VÝNIMKÁM SAMOZREJME.
Učitelia si taktiež nemôžu robiť, čo chcú. Sú súčasťou systému, ktorý musia dodržiavať. Nemôžu viesť voľnú výuku, s osobitým prístupom ku každému žiakovi. Na rozvíjanie talentov a záujmov slúžia študentské kluby a krúžky. Mnohé z nich už ale aj tak zanikli, pretože mnohé deti a mládež nemajú skoro žiadne záujmy a rodičom je to jedno. Stačí to vidieť po sídliskách. Ich dieťa je totiž aj tak najlepšie, najmúdrejšie, najjedinečnejšie a pri nejakom probléme sa prídu do školy hádať s tým, že za všetko môže niekto iný. Učiteľ, spolužiaci, systém. Len nie ich dieťa. To je predsa sväté.
Kedysi grázli mali aspoň svoju česť a férovosť a prijali aj trest, pretože vedeli, že si ho zaslúžia. Novodobí “rebeli” sú už len banda zákerných svíň, ktoré sa cítia zakaždým krivo obvinené, aj keď vedia, že za to môžu oni. A rodičia ich v tom podporujú. Čo na tom, že ich dieťa vezme do školy spolužiakom ukázať otcovu zbraň alebo mamin sáčok s pervitínom a že sa zhúlené škerí na ostatných. Kedysi bol frajer ten, komu sa podarilo v tajnosti vziať z domu porno časopis a priniesť ho ukázať celej triede. Každý o tom musel ale mlčať. Dnes by sa s tým ihneď všetci fotili, natáčali sa, mávali s ním nad hlavou.
Potrebu školského učiva nahrádzajú silácke výroky v štýle, “život je najlepšia škola” alebo “ulica mi dáva lekcie”. Týmto novodobým posolstvom sa stalo, že sa deti neučia elementárne veci a nezaujímajú sa o dôležité témy. Veď načo? Veď z nich všetkých bude predsa boss. Alebo raper so zlatou reťazou na krku 😃 Stačí byť tvrdohlavý a automaticky všetko odmietať tak, ako ich o tom presviedčajú motivačné drísty. A tak napríklad aj tradície, folklór či remeslo sú pre mnohých tabu, alebo niečo podradné. Základ je mať sen, že z nich budú králi. Načo by boli zaprášení od múky, ako pekár; mali na dvore piliny, ako stolár; špinavé ruky od oleja, ako nejaký „obyčajný“ mechanik, keď môžu byť influenceri, tiktokeri, manažéri a dirigovať ľudí a celý svet, ktorý im padne k nohám. Ihneď. Bez cesty. Ale potom príde realita, ktorá nepripraveným rozdáva tvrdé rany. A je neskoro ľutovať, že školské časy sú preč a že sa predsa len trebalo lepšie učiť a prijať širšie vedomosti.
Uvedomte si, kto vaše dieťa oboznámuje so svetom a že učiteľ nie je nepriateľ, ktorý chce vziať vašim deťom sny. Taktiež nemôže za obsah učiva, vzhľad učebníc, zariadenie a technický stav školy.
Majú náročnú a ťažkú prácu a podľa toho by ste sa k nim mali správať a vaše dieťa viesť k úcte a rešpektu. Predstavte si, čo by mu asi urobil Igor Hnízdo. 😃