Som rád, že mnohí si ešte pamätáme dobu bez mobilných telefónov. Bez internetu, farebných displejov, sociálnych sietí, reklamného smogu. Dobu bez zhrbených krkov nad mobilom. Bez kadejakých instagramových predajcov a zľavových kódov. Všetko sa k nám dostávalo cez časopisy, rozhlas, rádio, televíziu. A mali sme aj iné životné vzory. Obdivovali sme niečo iné, ako kolagénových predajcov. Vzory sme hľadali v rodine, kamarátoch, umelcoch, starších žiakoch, v knihách, povolaniach. Dnes sa mnohokrát vzory hľadajú na sociálnych sieťach, kde každý môže o sebe klamať a urobiť zo seba to čo chce. A mladí tomu veria. Aj ten pomer a definícia dobra a zla sa zmenila.
Mladí ľudia sa rodia už prakticky s mobilom či tabletom v ruke. Ale doba je taká. Nemôžeme sa čudovať. Že sú zdutí, vééééľmi zničení životom a bez záľub. Pretože čumieť do mobilu nie je záľuba.
Ale internet a sociálne siete sú aj inšpiratívne, náučné, zábavné, povzbudivé. Sú aj o biznise, reklame a o budovaní značky/firmy. O zaujímavých produktoch, názoroch, recenziách. O pokroku a modernom svete. Sociálne siete spájajú ľudí po celej planéte. A v tomto všetkom je to fajn.
Sú však aj o žraní času. O porovnávaní ľudí na základe profilov. O ukazovaní falošných životov, umelých vzťahov a svalov, o lacných prsiach a zadkoch. O ženách, ktoré zo seba urobili chodiacu reklamu na plastickú chirurgiu a zo svojich ksichtov živý billboard pre kozmetické značky a prípravky. O rozmaznaných pipkách a namachrovaných drzých sopliakoch, ktorí sa tvária ako z gangsta rapového klipu, no nenahrali ani jeden singel. Je to o žobraní názoru na seba, od cudzích ľudí.
Sociálne siete sú aj o výpredaji zľavových kódov od osôb, ktoré si myslia že s pár followermi sú zrazu osobnosťami verejného života a že tým pádom môžu od svojich sledovateľov zbierať otázky, dávať rady, odpovede a mať rozmaznané maniere celebrity.
Sú aj o pocite, že je všetko iba pekné. Iba o pekných miestach, pekných telách, pekných dušiach, pekných srdciach. Aj keď je to mnohokrát nastajlované, uhladené, upravené, prikrášlené, prifarbené. O vydarených fotkách v tých správnych uhloch, so správnym filtrom, v dobrej kvalite. O silných stránkach a prednostiach, nie o slabostiach, chybách, zlyhaniach. Veď, kto by chcel ukázať, že je tiež iba človekom, z mäsa a kostí? Človekom omylným?
Som rád, že si pamätám dobu, v ktorej sa ľudia spoznávali výhradne osobne. V škole, družine, na krúžkoch, vonku, na koncertoch, v bare, na diskotéke, v práci, pri záľubách … . Aj keď fotografie sa museli chodiť vyvolávať z filmu, pretože prvé mobily nemali fotoaparáty, farebný displej, nebol facebook, youtube a kadejaké programy na úpravu fotiek.
Ale je fajn ísť s dobou a môcť využívať všetky tie výdobytky techniky. Vidieť komu sa ako darí/nedarí a nemusieť sa stretávať osobne 