Čím aktívnejší mestský výbor v danej mestskej časti, tým menej nutných občianskych podnetov. Pretože si tie nedostatky budú všímať predseda a členovia príslušného výboru. Na to sa ale treba vedieť ulicami prejsť pešo. Vidieť tie cesty a chodníky reálne a pomaly. Nie v rýchlosti. Všimli by si, koľko je tu prepadnutých kanálov, kadejakých trčiacich drôtov, starých kovových pozostatkov, betónových zvyškov, nesprataných materiálov, dier v zemi, pololežiacich starých reklamných pútačov. Stačí sa prejsť pešo a vidíte to. Prejsť sa pravidelne. To by mnohé nedostatky neboli dlhodobé. A keď si to vie všimnúť bežný občan, tak ako je možné, že si to nevie všimnúť výbor? Veď to oni sa majú starať a všímať si. Ale ono je to ťažké, keď niektoré zasadnú iba raz za rok. To je strašne málo. A na mnohé stačí zdravý sedliacky rozum alebo jednoduché riešenia. Mnohé nedostatky sú totiž fakt ľahko odstrániteľné a neprídu mi ako niečo, čo by mal byť dlhoročný neriešiteľný problém, ako napríklad odstrániť starý ostnatý drôt, alebo starú tabuľu, alebo hrdzavú tyč, alebo nejaké zo zeme trčiace železo. Nie sa snažiť riešiť iba megalomanské projekty, kde sa dá strihať páska a robiť predvolebná kampaň. Treba riešiť aj maličkosti. Lebo aj z maličkosti, o ktorú človek zakopne, môže byť úraz a prúser.
Ja napríklad ako občan už viem, komu z úradníkov napísať, keď vidím nejaký nedostatok alebo problém. A urobia to. Vybavia. Aj keď to nie je moja povinnosť, riešiť takéto veci. Ale chcem. Lebo tu žijem a mám toto mesto rád.