Ráno vstanete a medzi prvé veci už obyčajne patrí to, že pozriete na mobil. Na čas, správy, maily, sociálne siete. A je neuveriteľné, že ešte len to zapnete, tak všade politika. Akoby už nič iné neexistovalo. A tú politiku už ľudia ťahajú všade – do vedy, umenia, kultúry, výchovy, spoločenských otázok, športu …. proste všade. Aj tam, kde to nepatrí. Nepoviem, keby tomu tí ľudia aspoň rozumeli. Lenže politika je téma, kde majú mnohí pocit, že práve tam sa môžu vyjadriť, aj keď s politikou nemajú skúsenosti, neštudovali politológiu, nepracovali v politickom marketingu, nevidia do zákulisia, nestretávajú sa s politikmi, nekladú otázky, nečakajú na argumenty a ani argumenty nemajú. Iba nadávky, urážky, výsmech, hádky a priania nepekných vecí.
Keď si pozriete na dosahy rôznych príspevkov na sociálnych sieťach, tak práve to zlé a nepríjemné, a politika, bizar, tragédie, nešťastia a hnus, to má najviac sledovanosti, zdieľania, podpory. A pekné myšlienky, náučné veci, zbierky, dobrovoľníctvo, akcie, podujatia, témy o láske, pokore, ohľaduplnosti…., tak toto výrazne zaostáva. A je to stále horšie a horšie. Pretože tá zloba je ľuďom prirodzená. Nič nevedia vytvoriť, vymyslieť, zúčastniť sa, nikam prísť osobne a nikomu nič osobne povedať.
A najlepšie keď už aj pri kultúre je to mnohokrát o politike. Kadejakí umelci majú pocit, že sa môžu vyjadriť k politike ako veľmi negatívne chcú, no keď sa niekto vyjadrí k ich umeniu a dielu negatívne, tak zrazu je zle. To vás označia za hejtera. Pretože vám sa musí páčiť vystupovanie každého herca a speváka, každý seriál, každý film, každá scéna, každá pieseň, každý obraz, každý imidž, každý prejav, každý hlas…., každá zvrhlosť, bizar, hnus. Musí sa vám páčiť aj všetko to, s čím sa bytostne nestotožňujete. A akonáhle si dovolíte prejaviť nesúhlas alebo mať iný názor aj s argumentami, tak ihneď sa stávate ich nepriateľom a hneď si do vás štuchnú všetci ich prehulení prefetovaní sympatizanti, ako to môžeme vidieť aj v našom meste. Kto je tu potom ten fašista? Ten, kto rešpektuje aj názor niekoho iného a že niekto volí niekoho iného a verí niekomu inému? Alebo ten, kto agresívne ide proti tým, ktorí si dovolia mať iný názor a pohľad na veci. A tu vzniká ten paradox, že tí najväčší fašisti sú práve tí, ktorí sú vraj za slobodu, slobodné myslenie, slobodné rozhodovanie, rozmanitosť, toleranciu…. .
A potom sú tu tie videjká predvolebné, ktoré sa zrazu objavujú ako huby po daždi. Doteraz nič. Ani pred rokom, ani pred dvomi.
A najlepšie je, keď si dovolíte s nejakým kandidátom nesúhlasiť. To sa hneď objavia jeho sympatizanti a myslia si, že keď v niečom nesúhlasíte s nejakým poslancom či kandidátom, tak automaticky ste sympatizant jeho oponentov a sympatizantom tej druhej strany. Kuracie mozgy ale nikdy nepochopia, že nie je správne s niekým slepo vo všetkom súhlasiť iba preto že je kamarát, alebo že je nám niečím sympatický.