S autami je čoraz väčší problém a s tým akoby sa stupňovala aj ľudská zadubenosť. Vraj je na sídliskách nedostatok parkovacích miest, pretože áut neustále pribúda a je to pravda. Ale taktiež rastie ľudská neobozretnosť, bezohľadnosť a sebeckosť. Keď vidím tie rozostupy medzi autami a „originálny“ štýl parkovania, tak mi je zle. „JA A NIKTO INÝ“. Kľudne si zaparkujem na trávniku, chodníku, prechode pre chodcov, alebo cez viac parkovacích miest. Veď predsa, v Spišskej nie je odťahovka.
Autá sú často zablokované inými autami, ktoré na nevhodnom mieste zaparkoval jeho bezohľadný majiteľ. No a čo, že sa ráno niekto ponáhľa do práce a nemôže výjsť zo svojho miesta, pretože je zablokovaný. Tí zaostalejší nevedia ani rozoznať rovnú čiaru, pretože jediné čiary, ktoré poznajú, sú tie praškové, ktoré putujú do nosa. A tak kľudne na parkovisku, vyznačenom čiarami, parkujú šikmo cez ne.
Mnoho by vyriešili jednosmerky na sídliskách, alebo ohľaduplnosť, spolupatričnosť a správne parkovanie. Nie okamžité rušenie zelených miest a zničenie plôch, kde sme sa ešte aj my ako deti hrávali, na úkor nových parkovísk.
Obzvlášť zaujímavé je, že počas kostolných stretnutí na sídlisku Západ 1 si ľudia vpohode vytvoria vlastné parkovisko a to aj na tráve, na poli atd…. . A nikto im nič nemôže.
Parkuje sa aj na chodníkoch, pretože človek individualista musí odstaviť svoje vozidlo ďaleko od ostatných, aby ukázal okoloidúcim, aký je z neho Škoda tuner a akú má novú nálepku na zadnom skle.
Nagelované individuá v šušťákoch a vyťahaných tričkách musia v noci, keď je už vo väčšine okien tma, turovať motory, akoby boli na štarte pretekov, alebo pustiť na plné pecky hudbu, aby ukázali, že im už došli nové repráky z aliexpressu. Radi taktiež vztyčujú na ostatných vodičov prostredník a keď pri tej ich všetkej drzosti a ignorácii pokojného spolunažívania zistia, že nemajú až tak pevné a nerozbitné nosy, tak sa ospravedlňujú a presunú sa na vyhlásené miesta pseudotunerov pri Shellke, alebo na parkovisku pri Tescu. Tam si navzájom obdivujú svoje lepiacou páskou olepené autá, výfuky z lešenárskych rúr, alebo z radiátora a prvoplánové spoilery, hodné starej lokomotívy. Po zraze, keď už nikto nemá ani jednu cigaretu a natankovali za 5 euro, aby sa mali ako dopraviť domov, vyštartujú za pískania gúm a kým auto naberie správnu rýchlosť, tak je na rozpadnutie a hučí ako starý vysávač. S neoriginálne potetovanými predlaktiami, trčiacimi z okien, trúbia na každú peknú ženskú, ktorú uvidia a popritom nezvládajú riadenie. A keď na mesto padne tma, vidieť svetlá áut, ako idú bočnými, poľnými, či inými cestičkami na nefrekventované miesto, alebo k lesu, či starej fabrike, aby tam mohli súložiť, húliť, fetovať a púšťať si videá na Youtube.
Taxikári, páchnucí potom, starým alkoholom, pitralonom a cigaretami, so striebornými retiazkami vo vzore figaro na krku, si naivne myslia, že môžu ísť kľudne aj do protismeru, kdekoľvek zastaviť, ignorovať červenú a že majú prednostné právo jazdy. V bezohľadnosti im konkurujú rozvážači pizze, ktorí pokojne zastavia uprostred cesty a idú do paneláku odovzdať nejakému lenivcovi žrádlo. A ľudia nech čakajú, alebo sa vynájdu ako vedia. V rovnakej skupine bezohľadných tvorov je aj zásobovanie, kuriéri a mladíci, ktorí si vybavia kartičku invalida za okno a parkujú kde chcú.
Mnohí ľudia radi využívajú výstražné svetlá a potom to v meste z diaľky vyzerá, ako diskotéka, alebo predčasná vianočná výzdoba. Myslia si, že je úplne vporiadku kdekoľvek zastaviť na blikačky, či už uprostred cesty, križovatky, na prechode, na vyhradených miestach pre invalidov, alebo na autobusovej zastávke, aby si mohli zatelefonovať, pozrieť sa do mapy, narúžovať umelé gamby, či zapísať do diára ďalšie stretnutie s obchodným partnerom.
Smradľaví, špinaví a od oleja umastení amatérski automechanici si ani neunúvajú umyť ruky a ksicht a dať si na seba niečo čisté pred tým, ako sa idú s pokrčenou stravenkou v ruke nažrať do reštaurácie, kde ich ešte k tomu aj obslúžia, alebo nabehnú do potravín a hrabú sa s tymi nahrubo špinavými prstami v jedle.
Svet ovládli bezohľadní ľudia za volantmi a mnohí si tú svoju bezohľadnosť ani neuvedomujú. Nerobia to schválne. Majú to v sebe tak, ako poniektorí ľudia nevychovanosť, negramotnosť, namyslenosť a podobne. Ak to však pôjde takto ďalej, tak budeme žiť v meste klaksónov, trúbení, subwooferov, motorov, oleja, nadávok, asfaltu, smogu, spálených gúm, smeroviek a výstražných svetiel, pokút, nehôd, autoumývariek, preplnených parkovísk, telesnými tekutinami ušpinených poťahov, kolesami rozrytých lúk a poľných cestičiek, kolón a neskorých príchodov do práce.
Buďte ohľaduplní a obozretní. Parkujte na vyznačených miestach, neblokujte ostatných, neobúchavajte im dverami autá a nechajte ľudí v noci spať.
Autor článku: Miroslav Hnát