Aj nádeje umierajú a nie vždy posledné. Naivné sny sa snažia držať ich v umelom spánku. Bezvýsledne. Prší ľútosť, vyzlečiem sa zo svojho tela a nechám dušu zmoknúť. Kvapkou po…
Autor Maroš Kmec
Diegove básne: Ráno vonia túžbou po tebe
Stred nášho vesmíru už vyhnal z oblohy drzý mesiac, ktorý sa nehanebne chválil jeho svetlom. Slnečný lúč ma zobudí ranou do oka. Odkrývam zo seba vyhriatu deku snov, a chladná…
Diegove básne: Jack D’
Tehlou k tehle, staviaš sklenený múr medzi nás. Hlavou ho neprerazím. A v hlave otáznik, kedy marhuľovú vôňu tvojích vlasov ucítim zas. Či vôbec niekedy? V obchode s potrebami pre…
Diegove básne: Buď moje nebo
Osamelosť ma už ohlodala do špiku kosti. Pohľadom mi našepni, že si tu pre mňa a vytrhni ma z jej pazúrov. Potom, z deravého vrecka vytiahnem pokrčenú dušu, z ktorej…
Diegove básne: Znásilnené srdce
Poslednú noc sa mi prisnilo, že na tisícinu sekundy som cítil teplo zo vzdialeného kontinentu vedľajšieho matraca. Na malý okamih som mohol vidieť lúč svetla z majáka na jeho brehoch.…
Diegove básne: Kat
Osamelosť, škodoradostný kat, čo obul mi španielské čižmy plné falošných nádejí. Vravel – vstaň a choď! Prejdi v nich tisíc míľ. Zatiaľ čo ťa budem bičovať ilúziami. Potom uložím ťa,…
Diegove básne: Hľadám
Mám už zodraté ruky po lakte od prehrabávania sena, veriac, že v ňom nájdem ihlu. Stovky ulíc, odrazy vo výkladoch, túlam sa. Úsmevy štastných párov za oknami kaviarní, teplo dotykov…
Diegove básne: O pol druhej ráno
O pol druhej ráno, mesto spí, prikryté tmavomodrým kabátom s hviezdami na výložkách. Ticho sa rozlialo do ulíc. Hlava v rukách, duša boľavá. Na rímse zúfalstva sedím a nohami kolenbám…