Hady sa do lesa prisťahoval zďaleka a nikto sa už nepamätá, s akým úmyslom. Mnohí ale majú pocit, že mal svoj odporný plán už vtedy. Bol to had s viacerými hlavami, a tak ho volali jednoducho „Hady“.
Už na prvý pohľad bolo vidieť a počuť, že tam nepatrí. Že je iný. Nikto mu nerozumel a aj jemu bola reč lesa cudzia. A tak sa snažil ostatné zvieratá svojej reči naučiť, aby s nimi mohol komunikovať. A obyvatelia lesa za nim ochotne chodili, pretože im prišlo zaujímavé, učiť sa cudzej reči. Nikomu vtedy neprišlo divné, že to nerobí zadarmo. Na oplátku si obyvateľov lesa, hlavne ich mláďatá, získaval falošne priateľským prístupom, drogami a alkoholom. A tak sa mu darilo zbierať sympatie.
Lesu nedošlo, že jednou z vlastností hadov, je vyzliekať kožu. A to Hady dokázal majstrovsky. Časom mu totiž nestačilo postavenie, ktoré mal. Chcel sa podieľať na riadení lesa a na ovplyvňovaní života v ňom.
A kým sa Hady snažil zákernosťou a podlosťou, drogami a novým prístupom byť s každým kamarát, zároveň si robil pôdu pre svoje pôsobenie v správe lesa. Vtedy nikto netušil, že má plán preplaziť sa až na miesta, odkiaľ sa dá rozhodovať o lese a jeho obyvateľoch. Vo svojej podlosti a zúfalej potrebe vlády sa neváhal spojiť aj so zlým vlkom, či klamárskou líškou, len aby dosiahol svoj cieľ a presadil svoje záujmy. Čo na tom, že každého spoločníka podrazil. Vždy sa našiel niekto nový, kto si nevšimol, že Hady má na sebe už inú kožu.
Aj svoje hadíčatá učil vyzliekať kožu a sile priateľstva, ktoré má zmysel iba po prvý problém. Keď sa treba zastať kamaráta, tak je lepšie zo seba urobiť svedka a z kamaráta obvineného.
Všade nechával smradľavú stopu a darilo sa mu. Obyvatelia lesa ho slepo nasledovali, aj keď sa občas našiel niekto, kto sa nenechal opantať jeho čarami. Mnohí prekukli podstatu schopnosti vyzliekať kožu a mať viac hláv.
Hady však v lese nevládol sám. Bol členom spoločenstva, ktoré malo na starosti chod lesa. A práve členovia tohto spoločenstva mali vo svojich veľkých komorách nazhromaždené zásoby, s ktorými sa nechceli deliť s ostatnými zvieratami, aj keď mnohé z nich žili naozaj biedne. Bolo im to jedno. A Hady bol jeden z mála členov prehnitého systému, ktorému sa darilo pôsobiť u väčšiny obyvateľov čestne a spravodlivo. Nevedeli, že súhlasí so všetkým, čo mu prinesie ďalšie výhody a zásoby do komory, ktorá sa mu neustále zväčšovala a nenažranosť rástla.
Časom mu už spoluvládnutie v lese nestačilo a rozhodol sa, že si otvorí napájadlo, ku ktorému pustí iba svojich prívržencov. Samozrejme nie zadarmo. Tí sa tešili, že sa majú kde schádzať, aj keď netušili, že v krmidlách pri napájadle je všetka potrava dávno skazená, po záruke a Hady zarába na ich naivite a hlúposti. Dokonca aj svojmu pomocníkovi, pretože to už všetko nestíhal sám, ukázal, ako má podvádzať. Aj on sa totiž musel niekomu zodpovedať a mocnejší členovia spoločenstva chodili kontrolovať všetky činnosti a procesy v lese. A tak si Hady pod napájadlom vyhĺbil dieru, v ktorej schovával to, čo by nemal zvieratkám ponúkať. Nie keď je nablízku kontrola z ríše zvierat. Ale nebál sa. Vždy predsa mohol vyzliecť kožu a byť niekým iným.
Zvieratkám sa časom začal Hady hnusiť. Jeho jedovatý, odporný, zákerný zjav. Začali vidieť do jeho falošných praktík a intríg. Priali si mu zašliapnuť hlavu, no báli sa jeho jedu a jazyka. Nechápali, ako mohli byť takí hlúpi a vpustiť medzi seba takúto zákernú bytosť, ktorá sa plazila vždy s tým, od koho niečo chcela, no vernosť a lojalita mu boli cudzie. Ako mu mohli dovoliť podieľať sa na rozhodovaní o chode lesa, keď im poriadne nerozumel. A oni nerozumeli jemu. Obávali sa, že sa ho už nikdy nezbavia. Každopádne, stále tu bolo dostatok zvierat, ktoré ho mali za váženého, čestného a dôležitého. A to bol problém.
Poniektorí odvážnejší obyvatelia lesa sa však začali tajne schádzať, aby ich spoločenstvo neodhalilo a kuli plán, ako sa zbaviť tohto odporného tvora. A tak si ho raz počkali pri napájadle. Medveď ho prišliapol k zemi, zradený vlk a líška mu rozhrýzli chvost, vrany vyzobali oči, jelene rozdupali telo a myši jeho mŕtve telo zahrabali pod zem.
“Keď hada nezašliapneš včas, uhryzne ťa.”