Tento môj osobný blog sa dotkne úvahy o funkcii výkonného aparátu štátu. Nie som úradník. Väčšinou som na druhej strane prepážky, keď potrebujem niečo vybaviť. Priznám sa, že mám rôzne skúsenosti s úradníkmi. Som typ človeka čo chce mať veci rýchlo a jednoducho po ruke, vybavené bezodkladne, na počkanie. A kto nie? Čakacie lehoty poznáme, do 15 dní, do 30 dní až 60 dní. Ako to vidím ja? Všetko na poslednú chvíľu, do poslednej minúty lehoty. Stránky na počkanie? Zabudnite. Česť výnimkám. Mám aj dobrú skúsenosť, na stavebnom úrade v našom meste sa snažia, sú ústretoví. Za pár dní som mal ÚPI v rukách.
Investovali sme veľa do informatizácie, tisíc miliónov eur. Viete koľko to je? Veľa :-). Konečne na úrade nechcú odomňa každé tri mesiace okolkované výpisy, ale, vraj to nie je také isté a jednoduché, tvrdia pracovníčky. Ja smekám klobúk dole pred nimi. To čo musia spracovať denne, tony papiera. Waw. A takto vidíme ich kancelárie, zahltené, prácou. Kde je teda problém? Byrokracia sa tomu hovorí, to je odpoveď. V našej krajine potrebujete papier, ktorý potvrdzuje ďalší papier, ak to tak môžem napísať. Všetko dokladovať v papierovej forme a to všetko ešte raz označit pečiatkou, čiarovým kódom a naskenovať do nejakého systému za tisíc miliónov eur.
Preskočím niekoľko riadkov. Neinvestujeme do kariéry úradníka. Posadíme človeka, omylného, hriešneho do kresla a čakáme, že bude úradovať. V prípade zlyhania ho “prevelíme” na inú pozíciu. Vravím si oukej, veď aj ten úrad niekto riadi. Nejaký úradník, ktorého, možno, niekto kontroluje a “velí” mu. Kedy pôjdeme do ulíc za reformu štátnej správy, školstva, zdravotníctva. Nie za “vyšje mzdi a daňe”. Kto prinesie na stôl reálne požiadavky a program ako vyvetrať?
Preskočím niekoľko riadkov. Úradnícky aparát sa niekedy správa ako komparz, karty im do rúk neboli rozdané. Môžu byť však hybnou silou. Môžu priniesť zmeny cez konštruktívne návrhy, cez svojich nadriadených, cez miestnych poslancov, cez lokálne parlamenty až k výkonnej moci, štátu. Niekedy mám však pocit, že sledujeme len krovie, komparz, ktorý musí nastúpiť ráno do práce, ísť na obed, medzitým kúpiť topánky, čerpať dovolenku. Komparz, ktorý je však aj voličom. Slovensko je kráľovstvo úradníkov, len oni samotní si to ešte asi neuvedomili.