24. marca 1939 o 17. hodine zažilo naše mesto, ako jedno z prvých miest v Európe, bombardovanie – súčasť bojov predznamenávajúcich druhú svetovú vojnu. Maďarské vojská začali proti mladému Slovenskému štátu tzv. Malú vojnu a naše mesto presne 160 dní pred oficiálnym začiatkom druhej svetovej vojny zažilo strádanie a smrť. Z celej údernej skupiny určenej rozkazom sa nad cieľ namiesto 36 bombardovacích lietadiel a 27 stíhacích lietadiel dostalo len 10 bombardovacích a 9 stíhacích. Toto zoskupenie po dosiahnutí cieľa ho bombardovalo z výšky 800 metrov, pričom na cieľ zhodilo celkovo 900 ks bômb rozličnej ráže, z toho 640 zápalných s celkovou hmotnosťou 7,2 tony. Bomby však nezasiahli len leteckú základňu, ale aj blízku tehelňu, kde mal byť sklad civilnej protileteckej obrany a kde vyhasli životy robotníkov.
To, že bomby padli aj na obytné štvrte vzdialené od letiska, napr. na Rothovu osadu, Pílu pod skalou, Kaplnkovú ulicu, či dokonca zasiahli aj autobus na ceste z Novoveskej Huty a osadu Viľčurňa, sa dá zrejme pripísať na vrub „šikovnosti“ maďarských letcov. Pri bombardovaní letiska v Spišskej Novej vsi zahynuli: Poručík Michal Udut, vojaci Rudolf Belák, Jozef Turza, Viliam Svitnič, Augustín Ďuračka, civilní obyvatelia Karol Platko, Jozef Horna, Mária Horváthová, Jozef Schneider, Jozef Potopa, Jozef Pavlík, Anna Potopová a Ľudovít Vrábel. Bombardovanie si vyžiadalo šesť zranených, ktorí boli hospitalizovaní v levočskej nemocnici a mnoho ľahko zranených, ktorým poskytli ošetrenie na letisku v Spišskej Novej Vsi.
zdroj: Petrík Ján: Spišská tragédia, 2007, str. 39 – 45
Zdroj článku: Informátor marec 2018