Diegove básne: Verše pre neznámu

V jamke na tvojom líci,
je moje útočisko,
kde sa ukrývam pred nevľúdnosťou sveta.
Schúlený do klbka tam zaspím v objatí tvojho úsmevu.
Sladký tón tvojho hlasu prehluší otravné hlasy pochybností.

Svojími smaragdovými očami prenikáš do temného suterénu mojej duše.
Po jeho stenách čarbeš odkazy, ktoré sa nesmelé srdce bojí vysloviť.

Ak by aj bezočivý osud,
škodoradostne začal rúcať moje sny,
útechu poskytnú mi dlane tvojej nežnosti.
Jemným dotykom uzdravíš rozbité kolená mojích ilúzií.

Škoda len, že si tak ďaleko.
Škoda len, že nepoznáš moju tvár.
Škoda len, že sme sa ešte nestretli.
Škoda len, že žiješ len v mojích predstavách…

Zdieľaj to