Diegove básne: Jack D’

Tehlou k tehle,
staviaš sklenený múr medzi nás.
Hlavou ho neprerazím.
A v hlave otáznik,
kedy marhuľovú vôňu tvojích vlasov ucítim zas.
Či vôbec niekedy?

V obchode s potrebami
pre osamelých básnikov
nakúpim instantný smútok
a zalejem ho Jackom D’.
Príchuť slaných sĺz s horkou bezmocnosťou.

Ach, páli rana,
po amorovom šípe,
čo trafil ma priamo na komoru.
Nemám mu to za zlé.

Stalo sa to predsa len tak,
mimochodom,
keď si preletela mojím životom
a neobzrela sa späť.

No čo ja teraz s tvojou stopou?
Uprostred zasneženého poľa
už navždy pripomínajúcou,
že si tu bola
a nevzala ma so sebou.

V obchode s potrebami
pre osamelých básnikov
nakúpim instantný hnev
a zalejem ho Jackom D’.

Alkohol len rozdúcha
ten plameň,
čo roztopí ten sneh i stopu,
zakalí hlavu
a ja prerazím ten múr.
No ty za ním už dávno nebudeš.

A v hlave otáznik…

Zdieľaj to